Šaty už nenosíme, kým vydržia. Vyhadzujeme ich rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Lacné tričko sa nám vracia ako drahý odpad. FOTO: Shutterstock
StoryEditor

Lacná móda zaťažuje rozpočty obcí. Slovensko rieši desaťtisíce ton vyhodeného textilu ročne

27.05.2026, 20:00
  • Lacný odev sa vracia ako drahý odpad, ktorý štát nevie spracovať.
  • Kedysi sa košeľa dedila, dnes ju často nahradí výpredaj.
  • Slovensko ročne vyhodí približne 65-tisíc ton textilu.
  • Povinný zber nestačí, ak chýbajú peniaze a jasné pravidlá.

Napĺňa potrebu zahaliť či, naopak, odhaliť telo, chráni ho pred vplyvmi počasia, ale odráža aj náladu, vkus či status... Tak vnímame oblečenie dnes.

Dejiny ľudského odievania sa však nezačínajú nutkaním urobiť dojem, ale potrebou prežiť. Kedy presne si človek prvý raz zakryl telo kožou, kožušinou či rastlinným materiálom, presne nevieme – tieto materiály sa totiž rokmi rozkladajú a najstaršie odevy sa nezachovali.

Archeológovia tu teda pracujú najmä s nepriamymi dôkazmi. Genetické výskumy šatových vší však naznačujú, že ľudia mohli nosiť oblečenie už približne pred 170-tisíc rokmi, hoci staršie odhady sa pohybujú aj v širšom rozpätí.

image

V teplákoch do školy. Ako sa zmenila kultúra obliekania a čo dnes učiteľ už nesmie kritizovať?

Priamejšie stopy ako materiál prvých odevov prinášajú až nástroje: kostené šidlá, nástroje na opracovanie koží a najmä ihly s uškom, ktoré sa objavujú približne pred 40-tisíc rokmi v Sibíri.

Tie už naznačujú, že odievanie pokročilo od „prehodím si cez seba kožušinu“ k šitiu priliehavejších a technicky premyslenejších odevov. Dopracovať sa k takémuto kúsku však vyžadovalo veľa úsilia – uloviť alebo získať zviera, stiahnuť kožu, vyčistiť ju, zmäkčiť, narezať, prepichnúť, zošiť a prispôsobiť pohybu tela.

Posun k vláknam

Ďalší veľký zlom nastal vtedy, keď ľudia pokročili od zošívania kože k výrobe samotného materiálu. S nástupom poľnohospodárstva a usadeného života sa odev postupne prestával spoliehať len na kožu, kožušinu a náhodne dostupné prírodné materiály.

Ľudia začali cielene pestovať, spracúvať a tkať vlákna – najmä ľan, lykové vlákna rastlín a neskôr v niektorých regiónoch aj vlnu či bavlnu.

V neolitickej Anatólii to dokladajú napríklad textilné fragmenty z Çatalhöyüku, datované približne do rokov 6 700 – 6 500 pred n. l. Novšie analýzy ukazujú, že nešlo o ľan, ako sa dlho predpokladalo, ale pravdepodobne o lykové vlákna z vnútornej kôry stromov, najmä duba.

V starovekých spoločnostiach sa potom tkanina stala dominantným civilizačným materiálom. V Egypte sa pre horúce podnebie a dostupnosť nílskej úrodnej pôdy presadilo ľanové plátno, v Mezopotámii zohrala zásadnú úlohu vlna viazaná na chov oviec a v civilizácii údolia Indu patria bavlnené textílie z Mohendžo-dara k najstarším dokladom pestovania a spracovania bavlny.

Odev už nebol len ochranou tela pred chladom a počasím. Stal sa výsledkom poľnohospodárstva, remesla, obchodu a spoločenského poriadku. Dal sa farbiť, skladať, riasiť, zdobiť, dediť aj používať ako znak postavenia.

image

Slovenská dizajnérka: Chýba nám infraštruktúra aj ľudia, no v prázdnom priestore si určujem vlastné pravidlá

Ľan a konopa

V tradičnej vidieckej kultúre Slovenska sa za jednou košeľou skrýval celý rok práce. Ľan a konopa boli začiatkom dlhej a namáhavej cesty k plátnu. Bolo ich potrebné zasiať, dopestovať, vytrhať, sušiť, močiť, opäť sušiť, lámať, trepať, česať, spriadať na priadzu a napokon utkať. Až potom sa z plátna mohlo strihať, šiť, vyšívať, farbiť alebo zdobiť.

Každý kus odevu v sebe „konzervoval“ hodiny fyzickej práce, zručnosti a trpezlivosti, najmä žien, ktoré zabezpečovali textilnú výrobu v domácnostiach.

Etnologické pramene ukazujú, že ľan sa výraznejšie pestoval najmä v severnejších oblastiach Slovenska, napríklad na Orave, Liptove, Spiši či v Turci, zatiaľ čo konopa bola rozšírená najmä na západnom a južnom Slovensku.

Z jemnejšieho ľanového plátna vznikali košele, rukávce, rubáše, čepce či obradové textílie, pevnejšia konopa slúžila na hrubšie plátno, pracovné odevy, vrecia, plachty a hospodársky textil.

Plátno sprevádzalo človeka od narodenia po smrť – v perinkách, výbave, svadobných daroch, posteľnej bielizni aj smrtných plachtách. Utkané plátno bolo výsledkom práce celej domácnosti – od poľa cez praslicu a krosná až po posledný steh.

Opravované, prešívané

Dnes je módne hovoriť o udržateľnosti. Kedysi to však bola praktická nevyhnutnosť. V tradičnom slovenskom prostredí sa šaty nevyhadzovali, ale nosili, opravovali, prešívali a dedili, kým to materiál zniesol.

V článku sa ešte dočítate:

    • Slovensko ročne vyhodí 65-tisíc ton textilu.
    • Vytriedené šaty často neskončia v recyklácii.
    • Obce platia náklady bez jasných pravidiel.
    • Výrobcov čaká väčšia zodpovednosť.

Dostupné pre predplatiteľov

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 61% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = style/dizajn, menuAlias = dizajn, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
04. jún 2026 07:49