Slovenská dizajnérka: Chýba nám infraštruktúra aj ľudia, no v prázdnom priestore si určujem vlastné pravidlá

Bolo pre vás umenie vždy súčasťou života – alebo prišlo postupne?

Skôr by som povedala, že prišlo postupne. A stále vlastne prichádza. Nepochádzam vyslovene z umeleckého prostredia. Ale určitú formu estetiky, precíznosti, remesla mám určite v sebe vpísanú. Je to však celé veľmi prirodzený, nenásilný proces.

Čo vás priviedlo konkrétne k odevnému dizajnu?

Tak nepriamo to bola moja mamina, ktorá sa venovala krajčírskemu remeslu. S tým odevom a procesom jeho tvorby som teda vyrastala. Vždy ma fascinovalo jej nadšenie a zápal, s akým k tvorbe pristupovala. Rovnako jej precíznosť, ktorú som po nej zdedila. A nadšené klientky, ktoré sa pravidelne vracali. Nebolo to vyslovene tak, že by som snívala o tom, že budem módna návrhárka. Spätne však vidím logiku v tom, že to u mňa k odevu ako vyjadrovaciemu prostriedku nakoniec vyústilo.

Ako by ste dnes stručne predstavili svoju tvorbu niekomu, kto sa s ňou ešte nestretol?

Vo všeobecnosti je moja tvorba charakteristická čistými líniami, tlmenou farebnosťou a špecifickou kvalitou materiálu. Prelína sa v nej precízna tradičná krajčovina s experimentálnym prístupom k forme. Často sú prítomné kontrasty. Celkovo sa snažím o určitú sofistikovanosť a silnú výpovednú hodnotu dizajnu, ktorý obstojí v čase.

Často experimentujete so strihmi a s netradičnými kombináciami materiálov. Ako prebieha váš kreatívny proces pri tvorbe nových kolekcií?

Obdobie vysokej školy som sa snažila využiť práve na experimentovanie s formami a rôznymi druhmi materiálov. Tiež ma bavilo pracovať s tradičnými textilnými technikami a k...