V teplákoch do školy. Ako sa zmenila kultúra obliekania a čo dnes učiteľ už nesmie kritizovať?

Keby pedagóg povedal žiakovi, že je nevhodne oblečený, nieto ho ešte poslal domov prezliecť sa, mal by z toho problém. To už dnes nesmie.

Kedysi však v triedach celkom bežne zaznievalo: Čo to máš na sebe? Naozaj nevieš, čo to znamená slušne sa obliekať? Maž domov prezliecť sa! A zajtra príď ostrihaný ako normálny človek!

Nie sú to vety z temných päťdesiatych rokov, keď komunisti upevnili moc, čo sa prejavovalo aj kontrolou nad tým, kto je ako oblečený. Toto bežne hovorili učitelia na stredných školách, gymnáziách a odborných učilištiach ešte v druhej polovici osemdesiatych rokov.

Mladé dievčatá snívajú, že sa vydajú za Kórejčana. Prečo nás tak pobláznila juhokórejská kultúra?

Ak by v roku 1986 prišla do svojej triedy na gymnáziu v Ostrave-Zábrehu študentka s odhaleným pupkom, v ktorom sa blyští kamienok, a v teplákoch, ktoré zozadu vyzerajú, akoby bol človek vypchatý plienkami, väčšinu pedagogického zboru by trafil šľak. Tí odolnejší, ktorí by zázrakom prežili, by sa postarali o to, aby sa dievča nedostalo k maturite.

Obleč si ten mundúr!

Prehnané? Vôbec nie, absolventi tohto vzdelávacieho ústavu dodnes spomínajú na tamojšie mimoriadne tvrdé podmienky.

Ešte v roku 1987 riaditeľ na triednej schôdzke dôrazne odporučil rodičom, aby svoje deti poslali k maturite vo zväzáckych krojoch. Čo sa aj stalo, pretože vo väčšine rodín potom zaznelo: Preboha, neblbni, to prežiješ, obleč si ten hlúpy zväzácky mundúr, mlč a hlavne odmaturuj!

Takto si na koniec osemdesiatych rokov zaspomínal v rozprávaní pre Pamäť národa terajší profesor Ostravskej univerzity, uznávaný odborník na barokovú literatúru Jan Malura, bývalý študent spomínaného gymnázia: „Triedna nám povedala, že máme chodiť oblečení slušne.

Slušne znamená nemať džínsy, nemať tričká s nápismi, nemať dlhé vlasy, nemať odznaky s emblémami rockových kapiel. Na vrátnici mali službu študenti vo zväzáckych krojoch.

V Trenčíne vznikol nový kreatívny priestor. Nadväzuje na tradíciu odevných podnikov

Niektorí učitelia na nás kvôli oblečeniu bežne kričali. Spätne sa mi javí neuveriteľné, že to niekde takto vyzeralo ešte v druhej polovici osemdesiatych rokov.“

O jednom profesorovi ruštiny, ktorý na gymnáziu vyučoval od päťdesiatych rokov až do novembrovej revolúcie, sa v Ostrave dodnes rozprávajú legendy, pretože ho dlhé vlasy a tričká so zahraničnými nápismi privádzali do takého stavu, že na študentov kričal: Ty hajzel!

Kto mal niekde nejaký nápis, bol považovaný za diverzanta, ktorý dáva najavo obdiv k prehnitému Západu a odmieta budovať socialistickú spoločnosť. To bol tiež dôvod, prečo sa oblečenie žiakov často detailne preberalo na triednych schôdzkach.

Tepláky zakázané

Teraz sa preberá tiež. Dôvodom už nie je, že by sa niekomu nejaké oblečenie zdalo ideologicky nevhodné. Problém je v tom, že sa niektorí pedagógovia odmietajú zmieriť s tým, že sa im v laviciach rozvaľuje polovica študentov v teplákoch a polovica ...