Úzke cestičky sa kľukatia a vedú nás pomedzi drevenice – z niektorých komínov nečujne stúpa dym. Míňame malú zvonicu s kaplnkou. Pri každom nádychu cítiť, že jeseň sa už postupne vpíja do zimy a krajina sa tichučko vnára do ticha. Užívame si výhľady na vrchy Javorníkov a neuveriteľnú energiu tohto miesta, ktorá sem pritiahla aj Luciu a jej manžela Michala.
V galérii si pozrite aj fotografie:
Lucka vysvetľuje, ako sa tu ocitli: „Svokor pochádza z vedľajšej drevenice, ktorá je najstaršia na Pláňach, a manžel tu prežil detstvo. Brali sme sa mladí, a keď sme už mali v Petroviciach v rodinnom dome všetko porobené, premýšľali sme nad chatou alebo chalupou.“
Pravda však je, že tu dlho nebolo nič na predaj. Potom sa dozvedeli, že túto chalupu predáva ich suseda v Petroviciach. Háčik však bol v tom, že ju nechcela posunúť domácim. Chalupu napokon kúpil pár z Bratislavy, no keďže sa rozišli, chalupu sa rozhodli znova predať. Keď sa to dopočul Luciin svokor, hneď to mladým zvestoval. „Tak sme sa k nej dostali takto okľukou. Škoda však, že bývalí majitelia po kúpe všetky veci vyhádzali, ostal tu len kredenc a truhlica,“ hodnotí Lucia.
Americký sen
Chalupu kúpili v roku 2012, majú to vyrezané aj v drevenom zábradlí balkóna. Dom bol v dezolátnom stave, neobývaný a spustnutý. Lucia sa usmieva: „Prvá reakcia mojej sestry bola: Preboha, taká búda!“ Neboli tu podlahy, drevo bolo prežraté drevokazným hmyzom, veľa museli pomeniť.
Pustili sa však s vervou do toho – najväčší kus práce odviedli Michal so svokrom. Prvé prišli na rad podlahy, potom riešili vodu, hĺbila sa studňa, riešilo kúrenie – postavili pec. Keď dokončili spodnú časť, pustili sa aj do podkrovia, kde predtým bola len dymová povala, do ktorej sa chodilo rebríkom cez kúpeľňu.
Zostáva vám 69% na dočítanie.