Už vyše dvadsať rokov je vidieckym domovom rodiny Zuzany, Pavla a ich detí. Najprv sa oň postarali oni. Zachránili, ošetrili, zariadili a následne premieňali jeho okolie. Vysadili vyše tisíc stromov a kríkov. Dnes sa toto miesto stará o nich.
Mlyn už dávno nemá mlynára. Má však oddaných majiteľov a má aj správcu, čo nás, pravdaže, zaujme. „Keď sme mlyn kúpili a v obci sa pýtali na šikovného človeka, ktorý by nám mohol pomôcť s prerábkami, odporučili nám pána Gusta. Zo začiatku nám pomáhal len vo voľnom čase, neskôr už naplno. Myslím si, že ak by ho nebolo, bola by nás rekonštrukcia stála oveľa viac. Gusto je veľmi racionálny človek, vie, čo treba urobiť najskôr a čo počká, rozumie poľnohospodárstvu a vie, kedy čo zasiať, postará sa aj o zvieratá. Mali sme obrovské šťastie, že sme ho spoznali,“ hovorí Zuzana a keď už sme načali tému šťastných náhod a osudových stretnutí spojených s mlynom, tak ju aj dokončíme.
V galérii si pozrite výsledok:
Zuzana: „V roku 1998 sme hľadali chalupu, najlepšie na samote. Chceli sme niečo staré a zároveň pri vode, lebo aj tú máme radi – manžel je rybár. Natrafili sme na inzerát o predaji tohto mlyna. Keď manžel volal, že máme záujem o obhliadku, povedali mu, nech sa nebojí, mlyn je ďaleko od vody a je vlastne celkom nový, čo však znamenalo – nič pre nás. Kúpili sme si teda inú chalupu, v jednej dedinke pri Dunaji. Lenže po dvoch či troch rokoch sme zistili, že je z nepálenej tehly a potrebuje priveľké opravy. Tak sme sa teda do hľadania pustili ešte raz a prišli sme na to, že mlyn v Košolnej je stále na predaj. Muž sa na dom išiel pozrieť, zapáčil sa mu a pokiaľ ide o mňa, bola to láska na prvý pohľad. Doteraz si pamätám, ako som vstúpila do obytnej časti, zbadala čierno-biele kachličky v chodbe, prútené kreslo a bola som očarená.“
Ako je vôbec možné, že sa mlyn za tie tri roky nepredal?
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 78% na dočítanie.
Zostáva vám 78% na dočítanie.