Združenie Za otvorenú justíciu vyzýva vládnu koalíciu aj Súdnu radu, aby prestali zasahovať do ústavných kompetencií súdov a bezodkladne uviedli právny stav do súladu s Ústavou.
Združenie Za otvorenú justíciu to uviedlo v reakcii na rozhodnutie Ústavného súdu o nesúlade zmien v disciplinárnych senátoch Najvyššieho správneho súdu s ústavou. Informoval o tom hovorca ZOJ Filip Demo.
„Ústavný súd týmto rozhodnutím potvrdil presne to, na čo ZOJ upozorňovalo poslancov Ústavnoprávneho výboru parlamentu vo svojom otvorenom liste už v auguste 2025, teda viac než rok predtým. Naše varovania neboli politické, ale opreté o ústavu a judikatúru,“ uviedlo združenie v stanovisku s tým, že vládna koalícia ich vedome ignorovala.
„Napriek nim novelu presadila a nechala nadobudnúť účinnosť. Súdna rada následne naplnila databázu približne troch desiatok kandidátov, z ktorej sa už protiústavne obsadzovali disciplinárne senáty. Ak by tieto senáty stihli rozhodnúť o disciplinárnom previnení sudcov, šlo by o rozhodnutia v priamom rozpore s ústavou,“ dodalo ZOJ.
Za tento protiústavný stav nesie podľa Združenia Za otvorenú justíciu plnú zodpovednosť vládna koalícia, „ktorá zmenu napriek našim varovaniam pretlačila, a Súdna rada, ktorá ju od začiatku podporovala“. Orgán, ktorý má chrániť nezávislosť súdnictva, sa tak podľa združenia priamo podieľal na jeho oslabovaní.
Ústavný súd v stredu rozhodol o tom, že časti zákonov upravujúcich tvorbu a zloženie disciplinárnych senátov Najvyššieho správneho súdu nie sú v súlade s ústavou. Ide o ustanovenia, ktoré zaviedla vládna novela zákonov o sudcoch a prísediacich a o disciplinárnom poriadku NSS. Parlament ju schválil vlani v septembri, na ÚS ju napadla skupina opozičných poslancov.
Na ÚS napadli poslanci aj ustanovenie, ktoré vylučuje sudcov NSS, ktorí vykonávajú funkciu sudcu menej než desať rokov, z výkonu funkcie predsedu a člena disciplinárneho senátu. Aj v tomto prípade ÚS potvrdil rozpor s ústavou.
