Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský napadol na Ústavnom súde podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností.

Návrh smeruje proti ustanoveniam zákona, ktoré podmieňujú možnosť podať návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti preukázaním, že sa k nej hlási najmenej 50-tisíc členov.

Takýto počet robí podľa Dobrovodského registráciu cirkvi de facto nemožnou. Informoval o tom na stredajšej tlačovej konferencii.

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský napadol na Ústavnom súde podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností.

Návrh smeruje proti ustanoveniam zákona, ktoré podmieňujú možnosť podať návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti preukázaním, že sa k nej hlási najmenej 50-tisíc členov - plnoletých občanov SR s trvalým pobytom na Slovensku. Takýto počet robí podľa Dobrovodského registráciu cirkvi de facto nemožnou. Informoval o tom na stredajšej tlačovej konferencii.

Dobrovodský nespochybňuje politiku štátu v oblasti cirkví či kultúry. Upozornil, že svojím návrhom rieši len dve ustanovenia zákona.

„Podanie nesmeruje k tomu, aby došlo k destabilizácii už uznaných registrovaných cirkví na Slovensku,“ upozornil s tým, že problematiku riešil vo svojej výročnej správe a apeloval na poslancov, aby legislatívu upravili. O jeho výhradách vedel podľa neho aj rezort kultúry.

Ombudsman podal návrh na súd 12. mája. Chce, aby ÚS začal konanie o súlade ustanovení zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností s Ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Dobrovodský pripomenul podnet od občianskeho združenia Starokatolíci na Slovensku, ktoré sa nemôže uchádzať o registráciu, pretože nevedia splniť podmienku 50.000 členov.

Verejný ochranca práv namieta, že takto nastavená právna úprava neprimerane zasahuje do slobody náboženského vyznania a práva slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru spoločne s inými.

Početný cenzus je podľa Dobrovodského v podmienkach Slovenska extrémne disproporčný a fakticky znemožňuje registráciu nových alebo menších náboženských komunít.

„Sloboda náboženského vyznania patrí medzi základné piliere demokratickej spoločnosti. Štát môže regulovať podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností, nemôže však nastaviť pravidlá tak prísne, že registrácia sa stane prakticky nedosiahnuteľnou,“ skonštatoval s tým, že ak náboženská komunita nespĺňa podmienku 50-tisíc členov, štát jej neumožňuje získať ani základné právne uznanie.

S registráciou podľa neho súvisia aj iné práva veriacich. Medzi najvýznamnejšie právne následky registrácie cirkvi či náboženskej spoločnosti patrí podľa ombudsmana usporadúvanie bohoslužieb a iných náboženských úkonov.

Návrh vychádza aj z odporúčaní Benátskej komisie a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, podľa ktorých by štáty nemali podmieňovať právne uznanie cirkví a náboženských spoločností neprimerane vysokým počtom členov.