Ústavný súd posúdi ústavnosť zmien týkajúcich sa disciplinárnych senátov, ktoré zaviedla vládna novela zákonov o sudcoch a prísediacich a o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu.

Ustanovenia napadla skupina opozičných poslancov. Ústavný súd v stredu prijal ich návrh na ďalšie konanie, návrhu na pozastavenie účinnosti nevyhovel.

Zmeny schválené parlamentom vlani v septembri zaviedli povinne dvojstupňové disciplinárne konanie a podstatne zmenili zloženie senátov, ktoré majú rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti sudcov či prokurátorov.

Podľa napadnutého ustanovenia má byť disciplinárny senát v prvostupňovom konaní trojčlenný a v odvolacom konaní päťčlenný. Senáty sa skladajú z predsedu, člena a prísediaceho. Členmi sú pritom aj sudcovia iných súdov ako Najvyššieho správneho súdu.

„Inak povedané, dôsledkom týchto zmien je, že v trojčlennom disciplinárnom senáte je len jeden sudca Najvyššieho správneho súdu (a jeden sudca iného súdu) a v päťčlennom odvolacom senáte sú len dvaja sudcovia Najvyššieho správneho súdu (a jeden, resp. dvaja sudcovia iného súdu),“ poukazuje podanie.

V prípade disciplinárneho konania voči sudcovi sú podľa zákona až dvaja členovia prvostupňového senátu a traja členovia odvolacieho senátu zvolení Súdnou radou.

„Ak teda národná rada napadnutými ustanoveniami vedome a cielene vykonávala svoju zákonodarnú právomoc tak, aby fakticky odňala Najvyššiemu správnemu súdu a jeho sudcom právomoc, priamo predpokladanú v čl. 142 ods. 2 ústavy, a preto ju zverila rozhodovaciemu telesu, v ktorom budú jeho sudcovia v menšine (a, naopak, obsadia ho sudcovia iných súdov, ktorým ústava túto právomoc nezveruje, prípadne úplne iné osoby), ide o svojvôľu, nezlučiteľnú s princípom právneho štátu, ako ho zaručuje čl. 1 ods. 1 ústavy,“ uvádzajú poslanci.

Napádajú aj ustanovenie, ktoré vylučuje sudcov Najvyššieho správneho súdu, ktorí vykonávajú funkciu sudcu menej než desať rokov, z výkonu funkcie predsedu a člena disciplinárneho senátu.