Nariadenie o ochrane osobných údajov platí na Slovensku už ôsmy rok. Vieme, aké máme práva a ako s nimi nakladať?
Už dvadsať rokov sa zaoberám ochranou osobných údajov. Zmena povedomia je obrovská. Keď som v roku 2005 nastúpila na Úrad na ochranu osobných údajov (ďalej v texte Úrad, pozn. red.), spoločnosť o tejto téme netušila skoro nič. Dnes vďaka technológiám, edukácii a aj činnosti Úradu je povedomie na úplne inej úrovni. Pred niekoľkými rokmi si stále mnohí mysleli, že osobné údaje sú iba meno, priezvisko, dátum narodenia a rodné číslo. Za ostatné roky sa povedomie veľmi zvýšilo. Väčšina ľudí už vie, že ide o stopu, ktorú za sebou zanechávajú – vrátane fotiek a videí, ktoré zdieľajú na sociálnych sieťach, cookies a komentárov, ktoré zverejnili v online priestore. Osobný údaj je čokoľvek, na základe čoho viem druhú osobu priamo či nepriamo identifikovať.
Na čo by si mali zamestnanci dávať pozor pri práci v otvorených kanceláriách či v zdieľaných pracovných priestoroch?
Na dostatočné zabezpečenie notebooku. Potrebujete silné heslo, šetrič obrazovky a monitor natočený tak, aby nikto neoprávnený nevidel, na čom práve pracujete. Ak je na recepcii umiestnená obrazovka, na ktorej recepčná sleduje monitorované priestory, je dobré na ňu nalepiť špeciálnu bezpečnostnú fóliu. Obrazovku vďaka nej z bokov nevidieť.
Personálne a mzdové oddelenie by malo mať vlastné priestory. Ideálne zabezpečené malým pultíkom, aby nikto, kto práve vojde, nemohol nahliadnuť na monitor.
Istá firma dostala napríklad pokutu za to, že jej personalistka odfotila a poslala cez WhatsApp dokumenty obsahujúce osobné údaje zamestnancovi, ktorý ju o to požiadal. Chcela mu pomôcť, ale cez WhatsApp by sme osobné údaje posielať nemali. V každej kancelárii by mali byť tiež uzamykateľné skrinky, kam môžete uschovať dokumenty s osobnými údajmi, aby sa k nim nik nepovolaný nedostal.
...Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
