Pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku spáchaný na chránenej osobe mu hrozil doživotný trest. Atentát na Roberta Fica spáchal 15. mája minulého roka počas výjazdového rokovania vlády v Handlovej. Slovensko vtedy šokoval útok na tretieho najvyššieho ústavného činiteľa.

Premiér sa stal doslova terčom pre človeka, o ktorom psychiatri povedali, že má sklony k agresívnemu správaniu a histriónsku poruchu, no svoj čin dokázal racionálne chápať. Ak niečo v tomto prípade prekvapilo, tak to, že strelcom bol v tom čase 71-ročný dôchodca, ktorý sám o sebe vyhlasoval, že je básnik a nemá rád násilie. 

Na súde neskôr zazneli aj jeho vyhrážky, že „Fica zastaví len guľka“. Zasiahol ho štyrmi strelami z piatich, dve spôsobili ľahké, jedna stredne ťažké a jedna najťažšie zranenie.

Senát Igora Králika rozhodol v prípade obžalovaného Juraja Cintulu jednomyseľne o jeho vine a odsúdil ho na 21 rokov. Okrem predsedu Králika bola členkou sudkyňa Beata Medveďová a sudca Rastislav Stieranka.

Verdikt zatiaľ nie je právoplatný. Prokurátorka sa vzdala práva odvolania, obhajoba si ešte nechala na odvolanie čas. Prípad tak zrejme pôjde na Najvyšší súd.

„Všetkých pozývam na námestia, proti vojnám na tejto planéte," vykríkol pri odchode Juraj Cintula. „Je to nespravodlivé," zakričal potom pri odchode zo súdnej siene novinárom s tým, že sa určite odvolá.

Senát Igora Králika výšku trestu zdôvodnil tým, že súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že ho spáchal obžalovaný Juraj Cintula. Neuveril obhajobe, že chcel premiéra len zraniť, lebo obžalovaný strieľal aj potom, ako ho spacifikovala ochranka. A bolo na to treba vyvinúť istú silu.

Súd z jeho rozhovorov s manželkou a z jeho konania na sociálnych sieťach pochopil, že bol proti tejto vláde a bol za to, aby bola zvrhnutá. „Hlupáci riadia túto krajinu a sú vo vláde," citoval sudca slová strelca. „Fico sa nám vymočil do tváre, čo sa ešte musí stať, aby človek chytil do ruky zbraň?" pokračoval jeho slovami.

Tieto i iné citácie súd presvedčili, že nešlo o klasickú vraždu v štádiu pokusu, ale o teroristický útok. Išlo totiž o priamy zásah do výkonnej moci, lebo strelec chcel zastaviť predsedu vlády.

Podľa sudcu v jeho prípade postačí aj trest kratšieho trvania, ako doživotný trest. Obžalovaný má vyšší vek, bol dosiaľ bezúhonný a zdravotne na tom nie je úplne v poriadku. A zohľadnili v jeho prospech aj to, že nedošlo k úmrtiu obete.

Osudný deň

Premiér, ktorý sa na pojednávaniach nezúčastnil, osudný deň opísal slovami, že po rokovaní vlády pred nastúpením do auta videl, že za provizórnym zábradlím stála malá skupina ľudí, odhadoval ich na asi 15 či 20. Svoju pozornosť upriamil na staršiu pani, ktorá výrazne mávala, preto sa rozhodol, že pôjde túto skupinu pozdraviť. Zvykol to robiť počas všetkých výjazdových rokovaní vlády. Prišiel k pani, potom počul zvuky, ktoré neidentifikoval ako strelnú zbraň.

„Pocítil som úder do brucha, viem, že som skĺzol k zemi, zvukov bolo štyri alebo päť, ako si pamätám, potom priskočili ku mne ľudia z ochranky a spolu sme naskočili do auta,“ spomínal. Viezli ho na polikliniku do Handlovej, kde mu bolo poskytnuté prvé ošetrenie. 

„Keď som išiel k zábradliu, bol som od neho asi pol metra. Nezaregistroval som človeka, ktorý sa podobá obvinenému, ani som nezaregistroval, kto strieľal či odkiaľ idú strely, hoci som bol blízko,“ povedal.