Prevažná väčšina mladých ľudí získava informácie z online prostredia, pričom práve sociálne siete sú ich hlavným zdrojom. Zároveň sú však aj hlavným kanálom šírenia dezinformácií.
Upozornil na to Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie na základe výsledkov výskumu HoDeKoProM - Vnímanie hoaxov, dezinformácií, konšpirácií a propagandy medzi mladými ľuďmi. Informoval o nich na svojom webe.
Výskumný ústav poukázal aj na to, že len malá časť mladých ľudí aktívne overuje pravdivosť informácií. "Väčšina sa spolieha na intuíciu alebo prvý dojem, pričom len v prípadoch osobne dôležitých tém sú ochotní venovať viac času ich prevereniu," doplnil.
Mnohí adolescenti podľa neho takisto nedokážu správne rozlíšiť medzi hoaxmi, dezinformáciami, konšpiračnými teóriami a propagandou. "Často si tieto pojmy zamieňajú alebo ich považujú za synonymá," skonštatoval.
Ako doplnil, mladí ľudia sa podľa výsledkov výskumu väčšinou stavajú k dezinformáciám ľahostajne. Negatívne emócie ako hnev alebo frustrácia podľa neho prežívajú hlavne vtedy, ak dezinformácie ohrozujú zraniteľné skupiny.
Pozornosť upriamil aj na to, že viac ako polovica mladých nikdy neabsolvovala vzdelávanie zamerané na odhaľovanie nepravdivých informácií. Pedagógovia a pracovníci s mládežou podľa VÚDPaP zároveň pociťujú nedostatok podpory a vzdelávacích materiálov na túto tému.
"Výsledky výskumu poukazujú na potrebu systematického rozvoja mediálnej gramotnosti a kritického myslenia u mladých ľudí. Zároveň zdôrazňujú dôležitosť podpory pedagógov a pedagogičiek v oblasti mediálnej výchovy," dodal výskumný ústav.