Autor je komentátorom Lidových novin.
Ak pôjdete na webové diskusie, uvidíte, koľko ľudí fandí Donaldovi Trumpovi pri všetkom, čo hovorí a robí. A koľkí na EÚ rovno nadávajú. Má to zmysel. Trump ukazuje, ako môže vyzerať skutočná zmena moci. Ako funguje politik, ktorý si ide za svojím, plní predvolebné sľuby a háji záujmy svojej krajiny.
Na druhej strane EÚ pôsobí ako skupina ľudí, ktorí sú prekliati ľavicovou zelenou ideológiou a zrazu zistia, že veľa vecí je inak. Prejav viceprezidenta J. D. Vancea v Mníchove spôsobil šok, ktorý trvá. Nevyjadril sa proti EÚ. Povedal len, že viac ako zvonku, ako si navráva (Putin, dezinformácie), je Únia ohrozená zvnútra, eróziou slobôd v mene boja proti dezinformáciám, populizmu či putinizmu. Bol to jeden prejav, ale budeme si ho – jeho slová, atmosféru a dôsledky – dlho pamätať: plačúci organizátor konferencie Christoph Heusgen a publikum pôsobiace ako normalizačná verchuška, ktorá práve počula verejne vyslovený hlas nesúhlasu.
V tejto súvislosti sa natíska otázka: kam nás to postrčí – EÚ, európske elity a bežných Európanov?
Je možná reforma?
Zatiaľ to nevyzerá ružovo. Európsky establišment zaujal obranný postoj. Naopak, odporcovia EÚ, liberalizmu a „všetkého toho svinstva“ (ako by povedali) sú na koni. Rozhodujúcejšie však je, či a ako sa prejavia tí, ktorí oceňujú európsku integráciu ako ideu. Presvedčia väčšinu o tom, že za najväčšie prešľapy môžu ideologické projekty, ako je napríklad Zelená dohoda? Tým, že stavia na genderizmus, LGBT, bezbrehé azylové právo a voľnú imigráciu? Že na to, aby fungovala iná politika, stačí zmena „vlády“ EÚ? Alebo zvíťazí hlas tých, ktorí považujú EÚ za nereformovateľnú? Ktorí trvajú na úplnom zničení spoločnej Európy v akejkoľvek podobe?
Zostáva vám 54% na dočítanie.
