Nový zákon o kritickej infraštruktúre má priniesť zvýšenie odolnosti kritických subjektov, ako aj kroky, ako reagovať na vyvíjajúce sa bezpečnostné výzvy.

Zámerom je tiež prispôsobovanie sa novým hrozbám. Zákon v piatok podpísal prezident Peter Pellegrini. Informovala o tom prezidentská kancelária.

Hospodárske záujmy

Nový zákon nahradí pôvodné znenie legislatívy, ktorá sa zaoberá len problematikou identifikácie kritickej infraštruktúry z hľadiska hospodárskych záujmov.

Zákon predložilo ministerstvo vnútra. Pripomenulo, že vzhľadom na čoraz väčšiu prepojenosť infraštruktúr, sietí a prevádzkovateľov poskytujúcich základné služby, je nevyhnutné zásadne zmeniť súčasný prístup a prejsť od ochrany konkrétnych štruktúr k zvýšeniu odolnosti kritických subjektov, ktoré ich prevádzkujú.

Rezort poukazuje na zmeny v prevádzkovom a bezpečnostnom prostredí. Rizikové prostredie označil za zložitejšie ako v roku 2008.

Zahŕňa aj prírodné nebezpečenstvá, v mnohých prípadoch zhoršené zmenou klímy, štátmi podporované hybridné akcie, terorizmus, vnútorné hrozby, pandémie a havárie.

Nové technológie

Prevádzkovatelia zároveň čelia výzvam pri integrácii nových technológií - ako napríklad 5G a bezpilotných leteckých systémov - do svojej prevádzky, a zároveň riešia slabé miesta, ktoré by takéto technológie mohli potenciálne vytvoriť. Pre tieto technológie a iné trendy sa takisto prevádzkovatelia čoraz viac spoliehajú jeden na druhého.

Rezort vnútra upozorňuje, že vzhľadom na význam základných služieb pre vnútorný trh a potrebu zabezpečiť odolnosť kritických subjektov, poskytujúcich tieto služby, musí Slovensko prijať opatrenia na posilnenie odolnosti a "zmiernenie akýchkoľvek narušení pri poskytovaní takýchto základných služieb".

Nová legislatíva má tiež priniesť uľahčenie prístupu zahraničných investorov z členských štátov EÚ na slovenský trh v oblasti energetiky a priemyslu. Zákon bude účinný od 1. januára 2025.