Slovensko bolo terčom kybernetických útokov ruských hackerov. Hoci slovenské úrady označujú incidenty za mimoriadne vážne, vláda o nich verejne neinformovala a príslušné úrady ich potvrdili až po otázkach médií. Informáciu priniesol Denník N.
Za útokmi stála ruská skupina Turla napojená na 16. centrum ruskej tajnej služby FSB. Incidenty potvrdili ministerstvá zahraničných vecí, investícií aj Národný bezpečnostný úrad. Rezort zahraničia ich označil za mimoriadne vážne.
Turla patrí podľa odborníkov medzi najstaršie a najsofistikovanejšie kyberšpionážne skupiny. Malvérový expert Esetu Róbert Lipovský uviedol, že sa na Slovensku zameriavala najmä na špionáž a prenikla do viacerých systémov vládnych inštitúcií. Ministerstvo investícií informovalo, že aktivity smerovali na kritickú infraštruktúru, zbrojársky priemysel a energetiku.
Cieľom skupiny je získavať citlivé údaje, sledovať obete a zostať v napadnutých systémoch čo najdlhšie bez odhalenia. Zameriava sa najmä na štátne inštitúcie, armádu, diplomatické zbory a strategickú infraštruktúru.
Spoločné vyhlásenie
Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Slovensko sa pripojilo k spoločnému vyhláseniu EÚ odsudzujúcemu ruské kybernetické aktivity a podporilo sankcie voči zapojeným osobám a subjektom. NBÚ zverejnil stanovisko EÚ, no nespomenul, že terčom bolo aj Slovensko.
Na dianie reagoval aj bývalý minister zahraničných vecí a podpredseda PS Ivan Korčok. Od vlády a spravodajských služieb žiada informácie o tom, ktoré slovenské inštitúcie boli zasiahnuté, v akom rozsahu a aké opatrenia kabinet prijíma. Pýta sa tiež, prečo sa témou nezaoberá Bezpečnostná rada SR alebo prečo vláda nezvolala tlačovú konferenciu.
"Je jasné, že čím bližšie sú voľby na Slovensku, tým viac sa na Rusov spoliehate. Aj z tých hackerských útokov je zrejmé, že máme vládu, ktorá Slovensko nechráni, ale s Ruskom aktívne kolaboruje," vyjadril sa Korčok.
Terče útokov
Európska únia 13. júla oznámila sankcie proti deviatim osobám a štyrom subjektom zapojeným do ruského kybernetického ekosystému. Uviedla, že 16. centrum FSB riadi viaceré kybernetické skupiny vrátane Turly. Medzi terčmi boli Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Cyprus, Holandsko, Rakúsko, Slovensko, Rumunsko a Fínsko.
Francúzsko uviedlo, že 16. centrum FSB dlhodobo podnikalo špionážne operácie proti jeho strategickým inštitúciám. Vo februári 2025 zasiahol útok výskumný ústav pracujúci pre obranný priemysel a viedol k odcudzeniu veľkého množstva údajov. Paríž si 17. júla pre tieto aktivity predvolal ruského chargé d’affaires.
Nemecko, Holandsko a Rakúsko si takisto predvolali ruských predstaviteľov. Rakúsko zároveň prvýkrát oficiálne uviedlo, že za rozsiahlym útokom na systémy jeho ministerstva zahraničných vecí z roku 2020 stála ruská tajná služba.
