Keď jej prvý raz napadlo, že sa pokúsi o samovraždu, myšlienku zahnala a zdalo sa, že tak rýchlo, ako sa objavila, tak rýchlo aj zmizla.
Ibaže Lenku vtedy trápili vážne psychické problémy, užívala antidepresíva a uprostred noci sa budila, lebo mávala stavy úzkosti.
„Nevedela som dobre spávať. Vždy keď ma pochytili úzkosti, len som plakala a plakala, zdalo sa mi, že nič nemá zmysel,“ priznala Lenka, ktorej celé meno majú HN v redakcii.
Psychický stav sa jej natoľko zhoršil, až bola hospitalizovaná, a to najmä preto, že ako ubiehal čas, o samovražde neuvažovala, ale sa o ňu niekoľkokrát pokúsila. Napríklad sa doma večer postavila a rozbehla sa k oknu s jasným úmyslom skočiť.
„Vôbec som neuvažovala, jednoducho som to chcela urobiť,“ hovorí s tým, že našťastie vtedy bývala ešte s rodičmi a so súrodencami, ktorí ju vždy zastavili. Keďže sa však takéto situácie opakovali niekoľkokrát každý deň, nebolo iného východiska, než podstúpiť aj pobyt na psychiatrii.
„Ja som si vtedy ani poriadne neuvedomovala, čo sa deje. Moji najbližší boli na tom psychicky veľmi zle, keďže sa pozerali na to, ako stále plánujem vyskakovať z okna, ja som bola apatická. Nič ma nezaujímalo,“ končí svoju spoveď. Jej príbeh mal napokon šťastný koniec, zo všetkého zlého sa dostala, pomohla jej podpora rodiny. Dnes je matkou aj partnerkou a o samovražde viac neuvažuje. Je silnejšia aj vnímavejšia na potreby iných. Je rada, že žije....
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.