Cez víkend ste kandidovali, ale neuspeli ste. Ako ste spokojný s vaším umiestnením?

Neúspech kandidátov z vysokej politiky naprieč spektrom je podľa mňa signál toho, že ľudia cítia frustráciu z večných sporov a konfliktov, a preto radšej dávajú priestor regionálnym a novým tváram. Je to niečo, čo by sme mali reflektovať.

Samozrejme, že som túto funkciu prijal s rešpektom a úctou. Nie je to jednoduchá funkcia. Slovensko však poznalo aj mladších štátnych tajomníkov. Pre mňa bola absolútne kľúčová dôvera premiéra, ministra obrany Jara Naďa, ale najmä ministra zahraničia Rastislava Káčera. S ním som pred tým, než som túto funkciu prijal, mal dobrý rozhovor, na konci ktorého sme sa zhodli, že budeme tvoriť dobrý tím. Navyše ministerstvo má veľmi profesionálny kabinet, skúsených odborníkov, na ktorých sa môžem spoľahnúť. Je to do istej miery zabehnutý vlak a nie je dôvod meniť personál. Za mesiac na rezorte som sa toho veľa naučil. V konečnom dôsledku budem rád, keď moju prácu budú hodnotiť odborníci a ľudia z fachu férovo.

Do funkcie vás navrhol Rastislav Káčer?

Minister Káčer mi vo vzájomnom v rozhovore povedal, že mu bol navrhnutý model štátny tajomník – kariérny diplomat, alebo štátny tajomník – politický diplomat. On si vybral politický model, pretože chce, aby som mu bol spojkou medzi rezortom, parlamentom a hnutím.

Od koho ste teda dostali ponuk: bol to Michal Šipoš, predseda klubu, alebo Igor Matovič či premiér Eduard Heger?

Hlavnú rolu pre mňa zohral premiér. S Igorom Matovičom som sa o tom bavil, ale bol by radšej, keby som zostal v parlamente.