Aj napriek tomu, že sa medzi niektorými kritikmi už dlhšie hovorí o tzv. únave EÚ z rozširovania a polemizuje sa o tom, kde sú hranice a najmä kapacita Európskej únie, EÚ dnes vedie prístupové rokovania s viacerými krajinami. Kandidátsky status má momentálne päť štátov. Albánsko, Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Turecko. Rokovania sa vedú aj s ďalšími balkánskymi štátmi, a to Bosnou a Hercegovinou a Kosovom. Tie však ešte nezískali kandidátsky status. Ten krajine udeľuje Rada Európskej únie po preskúmaní žiadosti o členstvo v EÚ. Nasledujú rokovania, ktoré sú pre všetky štáty rovnaké. Všetci kandidáti musia splniť rovnaké podmienky a kritériá, ktoré sú zhrnuté v tzv. negociačných kapitolách.

Súčasné kandidátske krajiny však čelia rôznym, často zaujímavým problémom. Macedónsko bolo napríklad prvou krajinou Balkánu, ktorá podpísala Stabilizačnú a asociačnú dohodu s EÚ. Dosiahlo veľký pokrok v oblasti ľudských práv, reforiem polície či boja proti korupcii. Jej návrh na členstvo bol však opakované zabrzdený Gréckom. Tieto dve krajiny totižto vedú dlhotrvajúci spor o názov Macedonia. Kvôli tomu sa Macedónsko musí na medzinárodnej pôde reprezentovať a vystupovať pod dlhým názvom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko. Medzinárodný súd dokonca už uznal, že Grécko nemá právo takto blokovať Macedónsko, avšak postup v rokovaniach je v nedohľadne.

Väčšina kandidátskych krajín bojuje s korupciou, pašeráctvom či organizovaným zločinom, ktoré sú následkami vojen v 90. rokoch. Zaujímavý bude aj osud prístupových rokovaní s Kosovom, ktoré dodnes neuznáva niekoľko štátov, medzi nimi aj Slovensko. Počas prístupových rokovaní sa môže stať všeličo. Island bol napríklad už v procese vyjednávania s EÚ o členstvo, avšak vláda zvolená v roku 2013 zmenila smerovanie krajiny a odklonila sa od EÚ. Najzaujímavejší je asi prípad Turecka, ktoré žiada o vstup do EÚ už desaťročia a ktoré je dnes už viac ako dôležité z hľadiska migračnej krízy.