Zástupcovia členských štátov EÚ sa zatiaľ v Bruseli nedohodli na novom, 21. balíku sankcií proti Rusku za jeho pokračujúcu agresiu voči Ukrajine. Dohodu podľa informácií ČTK stále blokuje Grécko. Atény požadujú, aby EÚ zmiernila dohodnuté obmedzenia týkajúce sa dodávok ruského skvapalneného plynu (LNG).
Veľvyslanci členských štátov pri EÚ (takzvaný Coreper) sa balíkom zaoberali dopoludnia, neskôr popoludní sa však k rokovaniam o sankciách majú ešte vrátiť. Snahou je dosiahnuť dohodu ešte dnes, pred letnou prestávkou inštitúcií EÚ.
Nový sankčný balík sa zameriava najmä na ruský bankový sektor. Obmedzenia sa podľa agentúry Reuters týkajú asi 215 fyzických a právnických osôb vrátane 94 finančných inštitúcií.
Takmer 90 z nich tvoria banky, čo by zvýšilo celkový počet sankcionovaných ruských bánk na viac ako 100, teda na viac ako polovicu z 213 ruských bánk napojených na medzinárodný finančný systém.
Správa istej európskej spravodajskej služby, ktorú videla agentúra Reuters, v júni varovala, že Rusku hrozí „výbušná“ banková kríza a že nový sankčný balík zameraný na banky by mohol vyvolať ekonomický šok. Ruské úrady tieto varovania o hroziacej kríze odmietli.
Diplomati EÚ dúfali, že odchod maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý opakovane zdržiaval rozhodnutia týkajúce sa pomoci Ukrajine a protiruských sankcií, povedie k hladšiemu schvaľovaniu ďalších sankčných balíkov, poznamenala agentúra Reuters. Teraz sa však objavujú nové trhliny v jednote terajšej dvadsaťsedmičky.
Problematických oblastí v balíku bolo pôvodne niekoľko, napríklad Bulharsko malo výhrady proti zaradeniu moskovského patriarchu Kirilla, ktorý podporuje ruskú vojnu na Ukrajine, na sankčný zoznam EÚ. Všetko sa však podarilo vyriešiť a zostal len problematický postoj Grécka, ktoré varovalo, že navrhovaný zákaz prepravy ruského LNG by mal ničivé dôsledky na jeho lodnú dopravu.
V Európskej únii začne od 1. januára 2027 platiť zákaz dovozu ruského LNG a spoločnosti z EÚ tiež budú mať zakázané poskytovať služby ruským LNG terminálom. Grécko je pritom jednou z najväčších námorných veľmocí na svete. Grécki rejdári vlastnia približne pätinu svetovej obchodnej flotily a sú mimoriadne silní práve v preprave tankerov vrátane tankerov na LNG.
Existujú pritom obavy, že zákaz prepravy ruského LNG loďami z EÚ bude znamenať, že grécke lode po prvé prídu o lukratívne zákazky a po druhé si Rusko nájde tankery z iných krajín (napríklad zo Spojených arabských emirátov, Číny či Indie), takže bude plyn vyvážať ďalej, zatiaľ čo ekonomickú stratu ponesú predovšetkým grécke rejdárske spoločnosti.
Server Politico pred niekoľkými dňami informoval o krajnej možnosti, že by EÚ mohla Grécku udeliť výnimku zo zákazu. „Snažíme sa nájsť cestu von z tejto situácie, ale spor s Gréckom ukazuje, že začíname narážať na významné ekonomické záujmy členských štátov,“ citoval bruselský server jedného z diplomatov.
Mnohé členské štáty však s akýmikoľvek výnimkami nesúhlasia. Argumentujú okrem iného tým, že veľká časť krajín už pocítila ekonomické dôsledky prerušenia obchodných väzieb s Ruskom a žiadne výnimky im udelené neboli. Napríklad Nemecko pred rokom 2022 dovážalo z Ruska viac ako polovicu svojho zemného plynu. „Udelenie výnimky Grécku by vyslalo zlý signál,“ uviedol iný z diplomatických zdrojov.
