StoryEditor

Mikolaj: Vlastenectvo nám chýba

02.01.2010, 12:11
Autor:
TASRTASR
Minister školstva SR Ján Mikolaj (na snímke) tvrdí, že vlastenectvo je potrebné a na Slovensku chýba. Návrh zákona z dielne národniarov, ktorý ho rieši, preto nepovažuje za prehnaný.

"Prečo by nemohla byť vlajka v triede alebo prvá časť ústavy? Možno z nejakého strachu ešte z roku 1993, kedy vznikalo samostatné Slovensko? Štátne symboly však prezentujú štát a je ich teda treba uvádzať," obhajoval v rozhovore pre TASR minister.

Pripomenul, že aj v čase, kedy sa všade zmrazovali platy, u pedagógov sa podarilo mzdu zvýšiť o osem percent. "Do školstva peniaze tečú bez ohľadu na krízu," podčiarkol.

V rozhovore tiež konštatoval, že školská reforma ďalej nabieha a kritika, že rezort sa začal reformovať priskoro, podľa neho už neplatí.

Pán minister, pokúste sa zhodnotiť uplynulý rok, aké nové zákony ste presadili a prečo boli potrebné?

Podarilo sa nám pripraviť a schváliť veľmi dôležitý zákon o odbornom školstve, dlho očakávaný praxou. Na tento zákon boli celkom dobré ohlasy, nebola žiadna kritika. Ďalej to bol zákon o financovaní základného a stredného školstva, kde sme urobili nové pravidlá vo vzťahu k jednotnému alebo spoločnému financovaniu bez rozdielu zriaďovateľa. Sprísnili sme pravidlá pre súkromné školy, aby mali také isté pravidlá ako verejné. Dbáme o to, aby peniaze od rodičov nebolo možné zneužiť. Náznaky zneužitia boli rôzne a my sme od súkromných škôl nevedeli získať riadne podklady, keď sme chceli zisťovať, čo sa z čoho financuje. Najdôležitejší bol zákon o pedagogických zamestnancoch, ktorý sa týka učiteľov. Zavádza úplne iný systém odmeňovania. Prvýkrát v histórii sa podarilo prostredníctvom tohto zákona presadiť, aby učitelia boli platení nielen podľa veku, ale aj podľa toho, aké majú výsledky.Ďalej to boli zákony v oblasti vedy, kde sme definovali niektoré nové pracoviská ako sú technologické inkubátory, výskumno-vývojové centrá a tiež systém akreditácie vedeckovýskumných pracovísk. Veľmi ťažká bola novela zákona o vysokých školách, s ktorou sme sa neskutočne natrápili, ale nakoniec prešlo všetko, čo sme chceli.

Vy ste mali problémy so schvaľovaním novely hlavne zo strany vášho koaličného partnera, strany ĽS-HZDS, ktorá to zdržiavala. Išlo tam podľa vás o nejaké stranícke záležitosti alebo naozaj o legislatívu?

To už nechám na HZDS, ako si to oni vyhodnotia, či mali predstavu, že bolo treba nejaký iný, nový zákon. Ale fakt je ten, že my sme presvedčení, že vysokoškolský systém je dobrý, buduje sa roky, treba ho nejakým spôsobom doladiť, ale najmä spraviť poriadok a s tým sme začali. Bola to novela, vďaka ktorej môžu ísť vysoké školy dopredu. Môžu začať podnikať vo vede a výskume, sú definované nadštandardné podmienky pre mladých vedeckých pracovníkov. Školy môžu vstupovať do akciových spoločností svojím majetkom, ktorý získajú z podnikateľskej činnosti. A majetok môžu akciovej spoločnosti požičať na určité obdobie.

Na Slovensku pôsobí 33 slovenských vysokých škôl. Badáte medzi nimi rozdiely, potrebuje Slovensko taký počet škôl?

To je trh. Minulá vláda umožnila také podmienky, že školy vznikali ako huby po daždi bez ohľadu na kvalitu. Ja by som taký zákon nikdy nedopustil. Bolo nevyhnutné nastaviť určité kvalitatívne kritériá hneď na začiatok. Práve začiatok pôsobenia vysokých škôl je totiž absolútne benevolentný. Vo vzťahu ku kvalite majú v podstate päť rokov prázdnin. Počas tých piatich rokov udeľujú diplomy. A to je chyba. Všetky zmeny, ktoré robíme, sa týkajú len kvality, to znamená, že sprísňujeme podmienky. Nechceme školy administratívne rušiť, to by bolo nekorektné. Ale nastavujeme podmienky tak, že buď sa vypracujú na určitú kvalitu a budú existovať, alebo sa nevypracujú a zaniknú. Prípadne sa môžu spájať s inými.

Je podľa vás dôležité, aby sa všetci mladí ľudia snažili získať vysokoškolský diplom?

My sme boli jedni z posledných v EÚ v počte vysokoškolsky vzdelaných na počet obyvateľov. Je pochopiteľné, že pár rokov dozadu existovali také kritériá, aby študovalo čo najviac našich mladých ľudí. Teraz to však prešlo do extrému, už máme až 70 percent populácie jedného ročníka na vysokých školách, čo je zbytočne veľa. Chýbajú nám stredné odborné kádre. Takže teraz systém nastavujeme tak, aby sa počet znížil na 50-55 percent, čo je európsky štandard.

Nedávno zazneli hlasy z radov kritikov, že ministerstvo školstva robí centralizovanú učebnicovú politiku, teda že rozhodujete o učebniciach a len tie schválené zaplatíte. Čo hovoríte na tento názor?

Raz sa hovorí, že veľmi riadime a keď učebnice nie sú, tak hovoria, že sa nestaráme. Je to schizofrénia, kritizuje sa hlava-nehlava, aj keď si to navzájom odporuje. My sme povedali, že urobíme všetko preto, aby každý predmet mal aspoň jednu novú učebnicu. Preto vypisujeme výberové konania. V súčasnosti žiaľ nie je pretlak učebníc, naopak je nedostatok učebníc aj autorov. Keď bude niekoľko druhov učebníc pre jeden predmet a budú v súlade so štátnym vzdelávacím programom, uvedieme knižky na edičný portál a každá škola sa sama rozhodne, ktorú si objedná. Tie následne zaplatíme a na školy doručíme.

Môžu školy využívať okrem učebníc aj iné pomôcky, ktoré si samy zvolia?

Je rozdiel medzi učebnicou a pomôckou. My rozhodujeme len o oficiálnych učebniciach. Učebné pomôcky si môžu školy z internetu sťahovať neobmedzene. Pokiaľ chcú, aby sme im zaplatili (za učebnicu, ktorú si vybrali), tak musí byť v súlade so štátnym vzdelávacím programom.

Školskí odborári upozorňujú, že priemerná mzda učiteľov sa ešte stále nerovná priemernej mzde v národnom hospodárstve.

Sám pán predseda odborov napísal do Učiteľských novín úvodník, kde nás pochválil, že prvýkrát v histórii je nárast miezd pracovníkov v školstve vyšší ako nárast pracovníkov vo verejnej sfére. Čiže nárast je. Samozrejme je limitovaný krízou, ale v relatívnych číslach je vyšší. V tomto roku aj keď bola kríza a každý zmrazoval platy, pedagógovia majú o osem percent vyšší plat. S ďalšími príplatkami je to 8,5 percenta. Do školstva peniaze tečú bez ohľadu na krízu. Rezort školstva dostal na tento rok najviac peňazí spomedzi rezortov. Ešte pred tromi rokmi sme boli na tom rovnako ako ministerstvo práce, teraz sme ďaleko pred nimi, hoci majú viac peňazí z eurofondov ako my. Do školstva sa investuje naozaj veľmi veľa. Ale nechceme to robiť len plošne, preto existuje aj zákon o pedagogických zamestnancoch, ktorý umožňuje individuálny prístup.

O vzdelávaní Rómov a úrovni ich vzdelania sa veľmi nehovorí, váš rezort už dávnejšie avizoval, že im chystá nové učebnice. Máte zmapovanú túto oblasť školstva?

Môj poradca, pán Fízik je Róm a na každej gremiálnej porade sa k tejto problematike vyjadruje. (Ladislav Fízik, poradca ministra pre rómske otázky, pozn. TASR). Veľmi často venujeme pozornosť otázkam rómskych asistentov a pretože tam bol problém, pripravujeme analýzu. Zvýšili sme financovanie pre asistentov. Máme vypísaný projekt, kde sa chceme venovať týmto žiakom. Ja osobne som aj za také školské zariadenia, kde by Rómovia mohli zostávať aj popoludní a kde by mali na školské aktivity viac času ako doma.

Niečo na spôsob internátov, o ktorých hovoril napríklad vicepremiér Dušan Čaplovič?

Proti tomu je Európska únia. Ja však hovorím jedno - ak to rodič odporučí a súhlasí s tým, prečo by nemohli ísť na internát, keď na internátoch máme množstvo detí?

Z mimovládnych organizácií zaznieva kritika, že Rómovia sú posielaní do špeciálnych škôl, kde by mali byť hlavne mentálne postihnutí, čo vy na to?

Nikto v špeciálnych školách nie je nasilu. Naopak. Je tam súhlas rodičov.

Pán minister, hypotetická otázka - chceli by ste do kresla ministra zasadnúť ešte raz, ak by to bolo možné?

O tom rozhodnú voľby a následné rokovania budúcej koalície.

Viete si predstaviť, žeby sa váš rezort spojil s rezortom kultúry, tak ako to už navrhovali v rámci šetrenia?

Nebolo by to dobré. Rezort MŠ je už teraz absolútne najväčší. Napríklad v Rakúsku majú (v rámci školstva) troch ministrov - jeden pre základné a stredné školstvo, druhý pre vysoké školy a vedu a tretí je pre šport a mládež. Kultúra by sa mohla spojiť s funkciou podpredsedu vlády pre národnostné menšiny - tam, kde je pán Čaplovič.

Čo sa týka vlasteneckého zákona z dielne vašej strany SNS, nemyslíte si, žeby bolo možno trochu násilné pre deti, ak by museli každý deň pozerať na štátne symboly?

Aj ja mám na ministerstve symboly a neviem, či je to násilné? Povedal by som však, že je veľmi zlé, ak chýbajú... Keď si zoberiete niektoré silné štáty, ako USA, Švajčiarsko, ale aj Maďarsko, tak tam je toho okolo vlastenectva niekoľkonásobne viac.

Sme na tom teda podľa vás zle, čo sa týka národného povedomia, hrdosti?

Myslím, že slovo násilné si niekto vymyslel, aby dehonestoval návrh zákona. Pravdivejšie by bolo tvrdenie, že nám vlastenectvo chýba. Ja som podporoval, aby zákon vznikol, preto som rád, že sa ho nakoniec podarilo pripraviť. Myslím, že vôbec nie je prehnaný. Prečo by sa nemohla zahrať hymna po štátnych sviatkoch alebo na začiatku vyučovania? Prečo by nemohla byť vlajka v triede, alebo prvá časť ústavy? Možno z nejakého strachu ešte z roku 1993, kedy vznikalo samostatné Slovensko? Štátne symboly však prezentujú štát a je ich teda treba uvádzať.

Aká je aktivita vášho ministerstva v oblasti športu, podporujete mladé športové talenty?

Športu sa venujeme dosť. V prvom rade sme pripravili zákon o organizácii a riadení športu..., kde sme nastavili celý systém riadenia športu na Slovensku tým, že sme definovali všetky organizácie športu, ktoré u nás môžu pôsobiť so štátnou podporou. Schválili sme aj ďalší zákon týkajúci sa bezpečnosti na štadiónoch, zriadili sme Antidopingovú agentúru ako samostatnú právnickú osobu. Vytvorili sme aj projekt centier olympijskej prípravy, kde by sme chceli podchytiť celú juniorskú generáciu. Pripravujeme nový projekt, kde chceme získať učiteľov telesnej výchovy pre systém podpory vyhľadávania talentov a práce talentov na základných školách. V hlavnom meste chceme dostavať dva národné štadióny. Hokejový ide dobre a futbalový sa pripravuje.

Chystáte sa v budúcom roku na významné medzinárodné podujatia, ako je zimná olympiáda, futbalové či hokejové majstrovstvá sveta a podporiť Slovákov?

Ako minister športu som oficiálna osoba a musím ísť. Bol som na olympiáde v Číne, kde ma prijal aj prvý podpredseda čínskej vlády, pretože som jediný minister športu, ktorý je zároveň podpredsedom vlády. Výsledky, ktoré sme dosiahli v Číne, boli vynikajúce. Zatiaľ sa špičkovému športu darí. Ale uvedomujeme si, že zatiaľ je to výsledok individuálnej prípravy športovcov. Novinkou je, že máme top tímy. Tam idú nadštandardné finančné prostriedky pre športovcov, lebo tí cestujú po celom svete. Nikto si v súčasnosti na prípravu nesťažuje a to je dobré.

Aké je vaše novoročné prianie, čo zaželáte do nového roka 2010 slovenskému školstvu a učiteľom?

Vzhľadom na to, že tento rok bol naozaj hektický, tak by sme chceli, aby ten budúci bol pokojnejší. Učiteľom sme sľúbili, že žiadne zásadné zmeny sa už robiť nebudú, lebo ich bolo dosť. Chceli by sme, aby mali viac pokoja a aby reformu dokázali využiť v prospech lepšieho vzdelávania. A na to potrebujú čas. Budeme chystať množstvo aktivít, ktoré im k tomu pomôžu. Dôležité je aj to, že proti reforme ako takej výhrady nie sú. Kritizovalo sa iba to, že sa začala priskoro. Ale dnes to už neplatí. Nábeh reformy je štyri roky, dnes sme už v druhom a pripravujeme tretí.

01 - Modified: 2024-04-23 14:54:06 - Feat.: - Title: Mnohí by termínovaný vklad hľadali u colníkov. NBS testovala 24-tisíc žiakov, výsledky sú katastrofálne 02 - Modified: 2024-04-23 09:20:03 - Feat.: - Title: Fedor Flašík mal veľké ústa 03 - Modified: 2024-04-23 09:23:47 - Feat.: - Title: Je to o konkurencieschopnosti 04 - Modified: 2024-04-23 09:02:27 - Feat.: - Title: Digitalizácia v školstve je nevyhnutná. Aj umelá inteligencia pomáha tvoriť učebné plány či projekty 05 - Modified: 2024-04-19 10:57:33 - Feat.: - Title: GALÉRIA Zrušené zubné benefity či Huliakov dymový experiment. Internet satiricky reaguje na aktuálnu politickú scénu
menuLevel = 1, menuRoute = slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = slovensko, homepage = false
24. apríl 2024 01:05