Neurón aj bunka kože majú rovnakú dedičnú informáciu, ale vyzerajú úplne odlišne a plnia celkom iné funkcie. V ľudskom organizme nájdeme bunky 230 základných typov, no pri detailnejšom pohľade by sme ich napočítali omnoho viac.
Táto úžasná pestrosť je dôsledkom rozdielnej aktivity génov. Z celkového počtu približne 20 000 génov povoláva neurón do služby len vybranú sadu a každému nastaví intenzitu pracovného nasadenia.
Mechanizmy, ktoré zabezpečia génom prebudenie či uspatie, sú pomerne zložité. Už viac než polstoročie sa ich snažia pochopiť vedci pracujúci v odbore označovanom ako epigenetika.
Genetika sa zaoberá tým, čo máme zapísané písmenami genetického kódu v dvojitej špirále DNA. Často skúma poruchy, takzvané mutácie, ktoré vyvolali zmeny písmen genetického kódu.
Epigenetika naopak študuje premeny „na povrchu“ dvojitej špirály DNA (gréckú predponu epi- možno preložiť ako na-, nad-, po-, pri-).
Ak si dedičnú informáciu predstavíme ako knihu a gény ako vety v tejto knihe, mutácie možno prirovnať k škrtom písaným perom.
Epigenetické zmeny by sa potom podobali podčiarknutiu viet ceruzkou: na rozdiel od zásahu perom ich možno vymazať a následne je možné v knihe zvýrazniť iné pasáže.
Zmeny v epigenetickom „obale“ dvojitej špirály DNA nezasahujú do poradia písmen genetického kódu. To však neznamená, že nie sú dôležité.
Zhubné nádory vznikajú často v dôsledku mutácií, no rakovinovým bunkám prepožičiavajú ich zabijácke vlastnosti aj zmeny v obale DNA a následne aj v aktivite génov.
A niektoré nádory môžu vzniknúť bez jedinej mutácie len preto, že v bunke došlo k závažnému narušeniu rovnováhy v aktivite génov.
Čo vieme a čo nie
Podobne ako škodlivé mutácie môžu aj zmeny v aktivite génov stáť pri vzniku ďalších závažných ochorení. Sú napríklad v pozadí procesu starnutia. Na svet prichádzame s vyladenými génmi, ...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
