Cítite sa v sedemdesiatich ako múdry starec?
Tak to vôbec nie. Cítim sa stále rovnako, bavia ma rovnaké veci, stále rád športujem, čítam alebo cestujem. Len to vstávanie ráno o trochu viac bolí.
Pred troma rokmi ste odovzdali vedenie kliniky Davidovi Netukovi. Ako ste to odchádzanie z postu šéfa neurochirurgie prežívali?
Priznávam, že som bol po dvadsiatich troch rokoch vedenia kliniky unavený. Operovanie ma samozrejme bavilo a baví dodnes, ale vyčerpávala ma tá administratíva, organizácia, všetky tie schôdze okolo. Takže som kliniku odovzdal a našiel si novú zábavu. Počas covidového obdobia som s niekoľkými kolegami z bývalej neuroanatomickej komisie založil akadémiu a začali sme robiť webináre. Dosť sa to chytilo, na YouTube to má skvelú sledovanosť, pozývajú nás všade po svete, takže týmto teraz dosť žijem.
Ale operujete stále, však?
Iste, raz dvakrát týždenne operujem, skontrolujem si svojich pacientov a samozrejme sledujem, ako sa klinika hýbe ďalej. David (Netuka) sa mi smeje, že operujem gaštany (pacientov s recidívou, po operácii na inom pracovisku), čo je logické, rad svojich pacientov vídam roky a poznám vývoj ich ochorení.
Stále operujete tie najzložitejšie nálezy - nádory uložené v ťažko dostupných oblastiach mozgu a podobne. Keď sa dnes bavíme o plynutí času, pozorujete pri sebe nejaký rozdiel v rozhodovaní, čo operovať a čo nie? Ste napríklad menej radikálny?
Úplne určite. V mladosti, keď si chirurg osvojí tie základné chvaty, operoval by stále a všetko. Ale akonáhle sa dostane k tomu skutočne najťažšiemu operovaniu, automaticky prib...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.