„Pi mlieko, jedz med, cvič, chodievaj do divadla a dožiješ sa vysokého veku.“ Súčasný človek by z nápisu na chráme v Luxore už zrejme vyškrtol mlieko, koronakríza dočasne vložila do zátvorky aj zdravotné účinky divadla, zato imidž medu je čoraz lepší. O včelách ani nehovoriac. Nečudo – zvlášť u našinca.
Včelárstvo má na našom území dlhú históriu a slovenské medy dodnes patria k svetovej špičke. Veď naša domáca „medová“ legislatíva je ešte prísnejšia ako tá európska. A vedeli ste, že okrem tradičného agátového, lipového, repkového či medovicového sa na Slovensku stáča aj ďatelinový, facéliový, gaštanový, horčicový, pohánkový, vrbkový či javorový?
Navyše, chuťový profil medov sa stále vyvíja – a to aj vďaka presunu včiel do miest, v ktorých je úplne iné zloženie rastlín. Od mája okrem panelákových striech či parkov okupujú dokonca aj prezidentskú záhradu. A odborníci dúfajú, že expanzia úľov bude pokračovať. Okrem ekologických dôvodov za tým treba hľadať aj tie pragmatické.
Spotreba medu stúpla u Slovákov od prevratu takmer sedemnásobne, zato množstvo včelárov kleslo na polovicu. A vzhľadom na ich priemerný vek (62 rokov) treba očakávať ešte horšie časy. A teda aj nezdravšie. Lebo medy z Číny či Argentíny, ktoré vo veľkom obsadzujú poličky supermarketov, sa kvalitou tým slovenským obvykle ani len neblížia.
Samozrejme, z toho automaticky nevyplýva, že domáci med rovná sa kvalitný med. No pokiaľ dobre poznáte rizikové faktory, šanca, že sa dopátrate nádoby so skutočne výživným jantárovým obsahom, sa prudko zvyšuje.
O ťažkých kovoch a pesticídoch
Pesticídy. Obávaný postrach moderného človeka sa skloňuje aj v súvislosti s medom. A názov toho najdesivejšieho znie – neonikotinoidy. V súčasnosti najrozšírenejšie insekticídy vedci pod vedením Alexa Aebiho našli v medoch z celého sveta, a to až v 75 percentách vzoriek. Informuje o tom štúdia, ktorú v roku 2017 zverejnil vedecký magazín Science.
„Zaujímavosťou uvedenej štúdie je aj skutočnosť, že niektoré neonikotinoidy boli nájdené aj v medoch na Novom Zélande, kde sa nepoužívajú žiadne zo spomínaných látok,“ upozornil pre HN magazín Juraj Majtán z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied.
No zároveň upokojuje, že tieto chemické zlúčeniny nie sú pre človeka až natoľko rizikové: „Škodia predovšetkým prirodzeným opeľovačom ako včely a čmeliaky a výrazne sa podieľajú na znižovaní počtu včiel celosvetovo. Koncentrácia týchto pre včelu škodlivých látok v mede však neohrozuje ľudské zdravie a nedosahujú kritické koncentrácie.“
Nuž, takže v konečnom dôsledku žiadna dobrá správa. Nehovoriac o tom, že aj v prípade človeka môže predstavovať problém takzvaný kokteilový efekt. Odborníci ním označujú skutočnosť, že sa nám v organizme hromadia rôzne chemické látky v koncentráciách, ktoré samy osebe škodlivé nie sú. No nikto zatiaľ nevie odhadnúť, čo spôsobí ich vzájomná kombinácia. Atakovaní sme nimi zo všetkých strán: z vody, jedla, oblečenia, ale aj z kozmetiky či okolitého prostredia.
Podstatne lepšou správou je, že medy 21. storočia už prakticky vôbec neobsahujú ťažké kovy, čo bol problém dlhých desaťročí ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.