Čo by mal človek urobiť, ak sa chce prepnúť z režimu ukladania do režimu spaľovania?
Jednou z možností je napríklad „intermittent fasting“, teda prerušované hladovanie. Znamená to vyhradiť si počas dňa približne 8 až 9 hodín, keď prijímame jedlo, a zvyšných približne 16 hodín nejesť.
Môže to vyzerať napríklad tak, že prvé jedlo máme o 10.00 h, posledné o 18.00 h a potom už nič. To je jedna z metód, ktoré môžu byť veľmi efektívne. To však neznamená, že počas tých ôsmich hodín môžeme jesť čokoľvek a v akomkoľvek množstve.
Dôležité je aj zmenšiť porcie a mať dostatočný príjem bielkovín, ktoré zasýtia najviac. Pomôcť môžu takzvané náhrady, teda potraviny, ktoré zvyšujú pocit sýtosti a plnosti.
Ide najmä o potraviny s vyšším obsahom vlákniny, ako sú ovocie, zelenina či celozrnné výrobky, napríklad ovsené vločky. Tie zasýtia na dlhší čas, vstrebávanie živín je pomalšie a pomalšie stúpa aj glykémia, teda hladina cukru v krvi, a inzulín.
Následný pokles je potom pozvoľnejší a aj pocit hladu je iný. Zdôraznila by som aj jednoduché pravidlá. Ak chce človek znížiť príjem, môže si skúsiť z taniera odobrať približne tretinu porcie.
Najmä by som odporúčala ubrať z príloh. Dôležité je mať kvalitný zdroj bielkovín, primeranú prílohu a veľa zeleniny. Ideálne je začať práve zeleninou, potom zjesť zdroj bielkovín – či už je to mäso, vajcia, tvaroh alebo strukoviny – a ak príloha zostane, pokojne ju už nedojesť.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
