V laboratóriách spánku výskumníci pozorujú vzorec: skrátený čas strávený v pomalovlnnom spánku – štádiu, ktoré je najužšie spojené s bunkovou opravou a metabolickou obnovou – napriek normálnej celkovej dĺžke spánku. Osem hodín v posteli už nezaručuje, že sa telo úplne resetovalo.
Je lákavé to označiť za osobné zlyhanie: príliš veľa času pred obrazovkou, neschopnosť odpojiť sa. Vedci zaoberajúci sa spánkom však tvrdia, že problém je hlbší.
„Možno ukončíte svoj deň,“ hovorí Orfeu Buxton, výskumník spánku na Pensylvánskej štátnej univerzite, „ale váš mozog nedostal hormonálne a nervové signály, ktoré je bezpečné pustiť – klesá hladina kortizolu, aktivujú sa parasympatické dráhy a cirkadiánne hodiny sa úplne presúvajú do nočného režimu.“
V knihe Dopamine Nation píše psychiatrička zo Stanfordu Anna Lembkeová, že neustála digitálna stimulácia tlačí systém odmeňovania v mozgu smerom k túžbe, čo ho necháva nepokojným aj po zhasnutí obrazovky.
Nový výskum to podporuje. Štúdia z roku 2025 v časopise Frontiers in Psychiatry zistila, že vyššia úroveň závislosti od smartfónov bola silne spojená s horšou kvalitou spánku a väčším psychickým stresom – dokonca aj u ľudí, ktorí si zámerne vyhradili čas na odpočinok.
Problém nie je len v tom, že obrazovky posúvajú čas na spanie neskôr. Je to v tom, že aj keď si vyhradíme osem hodín a svetlá zhasnú podľa plánu, fyziológia regenerácie sa nemusí zapojiť.
Aby pochopili, prečo sa tento signál rozpadá, výskumníci sa teraz pozerajú za hranice času na spanie a na biológiu toho, ako telo rozpoznáva, že je bezpečné sa vzdať.
Ako...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
