Celková populácia hmyzu, ktorý je nevyhnutnou súčasťou ekosystémov je však pravdepodobne podhodnotená, upozorňujú vedci.
Jej čo najpresnejšie určenie považujú za dôležité pri meraní dôsledkov zmien v ich biotopoch - vrátane tých, ktoré spôsobuje zmena klímy.
Mravce zohrávajú v prírode významnú úlohu: zúrodňujú pôdu, pomáhajú šíriť semená, sú hostiteľmi mnohých organizmov a v ekosystémoch fungujú ako predátori, ale aj korisť.
Najnovšia štúdia bola publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS). Vedci v nej analyzovali 465 štúdií, ktoré lokálne zisťovali počet mravcov v prírode.
V nich boli použité dve štandardizované techniky: kladenie pascí počas určitého časového obdobia alebo analýza počtu mravcov na opadanom lístí.
Údaje pochádzali zo všetkých kontinentov, z niektorých hlavných regiónov vrátane strednej Afriky a Ázie však úplne chýbali, prípadne ich bolo len veľmi málo.
To je dôvod, prečo "skutočné množstvo mravcov na celom svete je pravdepodobne podstatne vyššie", ako sa odhadovalo, tvrdí štúdia. "Je nanajvýš dôležité, aby sme vyplnili tieto zostávajúce medzery, aby sme dosiahli komplexný obraz o rozmanitosti hmyzu".
Vedci doteraz poznajú viac ako 15 700 pomenovaných druhov a poddruhov mravcov, pravdepodobne rovnaký počet ešte nebol popísaný.
Takmer dve tretiny z nich žijú v dvoch typoch ekosystémov: tropické dažďové pralesy a savany. V tropických dažďových pralesoch môžu tvoriť až 15 percent z celkovej živočíšnej biomasy.