V Davose zaznel mimoriadne zaujímavý prejav. Nie, nepredniesol ho slovenský premiér. Bohužiaľ. Predniesol ho argentínsky prezident Javier Milei. A keďže ním chcel varovať Západ pred nebezpečenstvami socializmu, odporúčam každému, aby si ho pozorne prečítal.
„Dnes som tu, aby som vám povedal, že západný svet je v nebezpečenstve. A je v nebezpečenstve preto, že tí, ktorí majú brániť hodnoty Západu, sú pohltení víziou sveta, ktorá neúprosne vedie k socializmu a tým k chudobe.“ Jeho slová sú mimoriadne presvedčivé najmä tým, že nejde o nejaký abstraktný apel teoretického ekonóma, ale o presvedčenie založené na neblahých skúsenostiach vlastnej krajiny.
„Prípad Argentíny je empirickou ukážkou toho, že bez ohľadu na to, akí ste bohatí, koľko môžete mať z hľadiska prírodných zdrojov, aká kvalifikovaná môže byť vaša populácia alebo koľko zlatých tehličiek môžete mať v centrálnej banke – ak sa prijmú opatrenia, ktoré bránia voľnému fungovaniu trhov, hospodárskej súťaže, cenovému mechanizmu, slobodnému obchodu a vlastníctvu súkromného majetku, jediným možným osudom je chudoba.“
Slová Javiera Mileia sú pozoruhodné najmä tým, že ich ako politik adresoval podnikateľskej komunite, ktorá už dávno stratila schopnosť sama jasne a otvorene pomenovať skutočnú podstatu problémov. A namiesto toho oportunisticky preberá od politikov frázy, ktorými títo zastierajú opatrenia ničiace ekonomiku.
Prejav argentínskeho prezidenta je mementom aj pre nás zo strednej Európy, pretože za 30 rokov sme stratili ostražitosť voči socializmu. A je to aj memento pre všetkých – politikov, firmy aj občanov – vo vyspelých krajinách Európy. Nekoketujte so socializmom, a najmä s jeho modernými podobami, lebo dokáže zničiť aj zdanlivo nezničiteľné – 200 rokov akumulované bohatstvo.
Zhodou okolností tri dni pred prejavom argentínskeho prezidenta bola zverejnená analýza McKinsey Global Institute o konkurencieschopnosti Európy. V nej sa síce technickejším jazykom, ale v podstate konštatuje to isté. Európa je jedným z popredných svetových regiónov, pokiaľ ide o udržateľnosť a inklúziu. Príjem na obyvateľa však zostáva o 27 percent nižší ako v Spojených štátoch. Túto medzeru v prosperite možno odstrániť len zrýchlením ekonomického rastu. A v záujme vyššieho rastu potrebuje Európa zvýšiť globálnu konkurencieschopnosť.
Nevieme, ako sa skončí najnovší pokus Javiera Mileia o zásadné reformy. Možno bude čeliť takému intenzívnemu odporu, že sa mu ich nepodarí vôbec presadiť. Možno zastanú na polceste. Možno on či jeho tím urobia chyby, ktorými ich sami pochovajú. Želajme im však úspech. Lebo nielen Argentína, ale aj Európa – Slovensko nevynímajúc – potrebuje viac ekonomickej slobody a menej štátnych zásahov.