Programové vyhlásenie vlády už je. Paradoxne však najdôležitejšie možno je to čo v ňom nie je. Oproti novembru 1989 sa totiž z neho vytratilo odhodlanie vlády dosiahnuť prosperitu minimalizáciou štátnych zásahov a maximalizáciou trhových riešení.
Kým sme sa dočkali schválenia programového vyhlásenia novej vlády, stihol prísť 17. november. Ten nám dal príležitosť pozrieť sa na naň s väčším odstupom, v kontexte celého ponovembrového vývoja.
K tomu najlepšie poslúži krátky pohľad do dvoch programových vyhlásení dvoch vlád. Tej súčasnej, slovenskej vlády z novembra 2023. A tej československej, takzvanej vlády národného porozumenia z decembra 1989.
Pozoruhodné je už len to, že na napísanie programového vyhlásenia potrebovala prvá vláda po 17. novembri 1989 len 11 strán. Dnešná vláda presne desaťkrát viac, keď jej zámery sa jej zmestili na 88 strán.
Okrem tohto formálneho rozdielu však do očí udrie diametrálne odlišný postoj obidvoch vlád k trhovej ekonomike a k úlohe štátu v ekonomike.
Naša dnešná vláda napríklad deklaruje, že „nová vláda Slovenskej republiky uprednostňuje silný sociálny a právny štát založený na princípoch trhového, dobre fungujúceho a v potrebnej miere regulovaného trhového hospodárstva...“
Naopak, vláda premiéra Mariána Čalfu v decembri 1989 vnímala reguláciu oveľa kritickejšie: „Ekonomický program vlády sa chce zásadne a dôsledne rozísť s tým typom hospodárenia, ktorý u nás prevládal v minulých desaťročiach.“
Zásadne inak sa obidve vlády pozerali na úlohu štátu, ale aj na fungovanie trhu. „Trh je založený na slobode ľudí. V rámci platných zákonov, zabezpečujúcich všetkým rovnaké práva, dáva každému jedincovi príležitosť sledovaním vlastných záujmov najlepšie prospieť všetkým ostatným. Trh nie je nástrojom vlády.“ Aby nedošlo k omylu, toto je citát z programového vyhlásenia Čalfovej vlády. Vnímanie dnešnej vlády je úplne opačné.
Nie trh, ale štát: „Tento cieľ (konkurencieschopnosť) na strategickej úrovni nie je možné dosiahnuť spoliehaním sa na spontánne trhové sily, je zodpovednosťou a úlohou silného štátu garantovať hospodárskou politikou všetky komponenty potrebné pre hospodársky rast.“
No a ešte jeden citát z PVV z decembra 1989, ktorý názorne ilustruje, že rozdiel v nazeraní na ekonomiku a úlohu štátu v nej medzi obidvomi vládami nemôže byť väčší: „Trhovú ekonomiku musíme prijať so všetkými jej výhodami i nevýhodami, ... pretože len tá je schopná zabezpečiť ekonomickú racionalitu, zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov a rozumné využívanie prírodných zdrojov.“ Naša dnešná vláda nesúhlasí a kontruje: „Štátne intervencie budú smerovať do oblastí zlyhania trhu...“
Je smutné, kam sme sa mentálne dostali od 17. novembra 1989. Vláda, v ktorej bolo 10 členov komunistickej strany, vtedy položila pevné základy transformácie centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú ekonomiku.
Otvorila nové možnosti pre podnikanie, zahraničné investície, ktoré priniesli obnovu a modernizáciu ekonomiky a zlepšovali životnú úroveň obyvateľstva. Dnes, po 34 rokoch, je vláda pripravená vydať sa opačným smerom.