Vždy je dobré sa vzdialiť od každodenných problémov a pozrieť sa na veci z určitej vzdialenosti a s odstupom. Je to, ako keby sme behali dlhé hodiny v teréne a zrazu by sme sa pozreli na prebehnutú trasu na mape. Máme za sebou štyri roky, ktoré žijeme vo svete akoby mimo nášho komfortu. Najprv pandémia a potom vojna.
Spoločným menovateľom týchto rokov je, že schopnosť jednotlivca vplývať na veci a udalosti sa zúžila. Situácie nevytvárame, iba na ne reagujeme. Obdobne je to aj v podnikaní. Menej sa dá plánovať a viac treba „iba“ reagovať na rôzne udalosti a situácie, ktoré prídu a neviete ich ovplyvniť. Ako jednotlivec, keď nemôžete na veci vplývať, necháte sa unášať ostatnými.
Postavíte sa do radu na testovanie, splníte nezmyselné príkazy, ako napríklad nespievať na omši, a ďalšie obmedzenia, ktoré nemajú hlbší význam, len aby ste urobili všetko vo viere, že tí, ktorí rozhodujú, vedia lepšie, čo treba robiť. Jednoducho, rozhodnete sa nevyčnievať, ostať v dave, aby ste sa náhodou nepomýlili, aby ste sa nedostali do problémov.
V podnikaní tiež musíte reagovať na veci, ktoré neviete ovplyvniť. No tu sa nemôžete nechať unášať, tu máte vždy povinnosť rozhodovať. Aj tu sa síce musíte prispôsobovať rôznym obmedzeniam, ale na druhej strane potrebujete udržať svoje podnikanie v obehu. Tu musíte znášať viac rizík aj napriek tomu, že veľa vecí, ktoré ovplyvňujú vás, neviete ovplyvniť vy.
Platilo to počas pandémie a možno ešte viac to platí za posledný rok, keď v susednom štáte zúri vojna. Počas pandémie problémy vznikali skôr z toho, že ste mali iné podmienky, lebo nastali problémy u ostatných. Napríklad ste sa nemohli dostať k súčiastkam. Počas období sankcií, inflácie, vysokých cien energií a politického chaosu musíte meniť koncepciu a stratégiu svojho podnikania.
Musíte prijať rozhodnutia, ktoré majú na váš biznis dlhodobé dôsledky a zmenia ho na dlhé roky. Prijímate tie rozhodnutia nie preto, lebo by ste to chceli, ale preto, lebo musíte.
Najhoršie na tom je, že tieto rozhodnutia sa musia rodiť veľmi rýchlo, nie sú dostatočne pripravené a vám potom nezostáva nič iné, ako začať improvizovať. Na rozdiel od jednotlivca, ktorý sa chce stratiť v dave, a preto sa prispôsobuje, tu ste vystavení neustálym zmenám a rozhodnutiam, v ktorých zostávate sami, len s neutíchajúcim pocitom zodpovednosti. Je to doba, ktorá nešetrí nikoho.