Tá scéna vyzerá, akoby patrila do románu Tajomná pani Grahamová. No v lete 1845 sa skutočne odohrala.
Protestantský reverend Edmund Robinson stojí vo dverách svojho sídla Thorp Green neďaleko Londýna, v tvári má hnev, rukou ukazuje von a syčí: „To ty si priviedla do lona našej rodiny tú zmiju!“ A mladučká Anna Brontëová, doteraz dobre hodnotená guvernantka jeho maloletých detí, musí po piatich rokoch služby z domu odísť.
Čo urobila? Pred dvomi rokmi odporučila reverendovi Robinsonovi svojho brata Branwella ako učiteľa pre ich dvanásťročného syna. Alkoholik a feťák však vydržal sekať latinu len pár mesiacov. Čoskoro si začal s reverendovou manželkou Lydiou, o sedemnásť rokov staršou ako on, a svojim priateľom o tom navyše písal v listoch.
„Moja milenka je na mňa fakt veľmi láskavá,“ chválil sa, „mám schovaný pramienok jej vlasov, ktorý v noci ležal na jej prsiach.“ Je prekvapujúce, že to milenecký pár dokázal tajiť dva a pol roka. Potom však dvadsaťosemročný Branwell letel z domu a jeho o t...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.