Píše sa rok 1484. Európa prežíva obdobie renesancie, ktoré jej prináša zásadný kultúrny, myšlienkový a spoločenský prerod. Nastáva rozmach vied, umení i poznania a na scéne sa objavujú ľudia, ktorých mená či skutky sa majú zapísať do dejín.
Taký Leonardo da Vinci sa práve venuje štúdiu aerodynamiky, fyziky, astronómie, anatómie a ďalších disciplín. Onedlho sa však vráti aj k umeniu a vytvorí svoje najslávnejšie diela. Krištof Kolumbus zase vysvetľuje portugalskému kráľovi, že keď vypláva z Európy smerom na západ, dostane sa do Ázie. Tomu sa jeho nápad nepozdáva, nepodporí ho, a tak sa sklamaný Janovčan rozhodne skúsiť šťastie v Španielsku. V Benátkach si zase brúsi obchodnícke ostrohy istý Jakob Fugger. O pár rokov sa vráti do Augsburgu, premení rodinnú firmu na podnik celoeurópskeho významu a stane sa jedným z najvplyvnejších mužov doby.
Takým je momentálne, aspoň pokiaľ ide o postavenie, Giovanni Battista Cibo. V auguste sa stal pápežom a zvolil si meno Inocent VIII. Miesto na Petrovom stolci si vlastne kúpil, keď pred voľbou podplatil kardinálov, a škandálmi bude pretkaný aj jeho bezmála osemročný pontifikát. Otec Ríma, ako ho ľudia prezývajú pre niekoľko potomkov, ktoré splodil s rôznymi ženami, sa napríklad až tak zadlží, že dá do zálohy aj pápežskú mitru a tiáru.
Vlastne by ani nebol dôvod spomínať naňho ako na hlavu katolíckej cirkvi, keby 5. decembra 1484 nevydal bulu nazvanú Summis desiderantes affectibus, ktorá stála na počiatku jedného z najtemnejších období európskych dejín.
Nielen kacíri škodia cirkvi
Prv, ako sa k listine Inocenta VIII. dostaneme, sa však ešte vráťme o 252 rokov späť. Práve vtedy, v apríli 1232, totiž pápež Gregor IX. ustanovil inkvizičné súdy. Zveril ich rádu dominikánov, ktorí tak dostali do rúk nástroj na systematické vyhľadávanie a stíhanie akýchkoľvek prejavov kacírstva a sektárstva. Treba povedať, že mnísi boli v tomto smere mimoriadne aktívni a iba výnimočne sa stávalo, že by sa človek, obvinený z odklonu od viery, dočkal oslobodenia.
Postupom času však niektorí inkvizítori popri kacíroch objavili ďalšiu a podľa nich oveľa horšiu hrozbu pre cirkev, a tou bola existencia a pôsobenie čarodejníc. Ženy, ktoré podľa nich obcovali s diablom a získavali tak nadprirodzené schopnosti, totiž mali byť zodpovedné napríklad za prírodné katastrofy, choroby, epidémie, ale aj zlé počasie či úhyn dobytka. Asi najviac sa v druhej polovici 15. storočia takéto povery šírili nemeckými krajinami.
Jedným z dominikánskych inkvizítorov, ktorí tam v tom čase pôsobili, bol aj istý Heinrich Kramer, používajúci aj latinské meno Heinrich Institoris. V prenasledovaní čarodejníc bol mimoriadne aktívny a len počas svojho pôsobenia v kostnickej diecéze dal počas štyroch rokov upáliť bezmála 50 žien, údajne posadnutých diablom. Napriek tomu mal pocit, že mu svetská i cirkevná vrchnosť nevychádzajú pri jeho úsilí dostatočne v ústrety a sťažoval sa na to priamo v Ríme....
Zostáva vám 85% na dočítanie.