Vystrašený Claudius sa ponáhľa do paláca. Musí sa niekde ukryť, možno mu viac než kedykoľvek predtým ide o holý život. Píše sa 24. január roku 41 a práve sa dopočul, že cisára, jeho synovca, pred chvíľou zavraždili. Neušetrili ani jeho manželku a dcéru. Sprisahancov vraj viedol veliteľ Pretoriánskej gardy. Čo keď sa rozhodli vyvraždiť celú rodinu, vrátane jeho? A čo keď to nakoniec vôbec nie je pravda a ide len o ďalší krutý žart panovníka, ktorý chce potrestať každého, kto by sa z takejto správy potešil?
V hlave má zmätok. Ukrýva sa na jednej z terás medzi závesmi a trasie sa od strachu. Počuje kroky a hlasy, ktoré sa blížia. Sú to pretoriáni, ktorí prehľadávajú palác a teraz ho určite nájdu. Zrazu sa záves rozhrnie. Claudius pred sebou vidí vojaka. Je presvedčený, že teraz zomrie, a tak sa mu vrhá k nohám a prosí o život.
Na jeho veľké prekvapenie však vojak proti nemu nezdvíha zbraň. Pomáha mu vstať zo zeme, potom sa pred ním ukloní a zdraví ho ako cisára. Pretoriáni odvádzajú Claudia do kasární, kde mu poskytujú ochranu. Jeho pochybnosti sa rozplývajú. Začína veriť, že to je pravda, že Caligula je naozaj mŕtvy. To znamená, že sa skončilo obdobie jeho šialenej krutovlády, keď si nikto nebol istý vlastným životom. O smrti bezcitného despotu sa dozvedajú aj senátori, ktorí netaja radosť. Je to irónia osudu, takto sa tešili aj pred necelými štyrmi rokmi, keď sa ten, koho smrť dnes oslavujú, stal cisárom...
Bol úctivý, ale túžil po pomste
„Tešil sa veľkej obľube a prenášali sa na neho nádeje, ktoré všetci vkladali do jeho otca,“ napísal Vojtech Zamarovský v knihe Dejiny písané Rímom. Tým otcom totiž nebol nik iný, ako slávny a populárny vojvodca Ger...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.