Provokatívne a kontroverzne. Tak pôsobila na súdobých kritikov od svojej prvej novely. Niektorí, ako napríklad Martin Kukučín, veľmi skoro pochopili, že na malej slovenskej scéne sa objavila spisovateľka svetového formátu, iní ju kritizovali, že len „fotografuje skutočnosť“. No i sama Timrava mala k svojej tvorbe protichodný vzťah.
„Bagatelizovala svoje ,čarbanie‘, no zároveň bola veľmi citlivá na redakčné zásahy do textov. Jej vzťah k sebe bol zložitý, rozporuplný (nie náhodou svoje autobiografické hrdinky obdarila zápornými vlastnosťami) a jej sebakritickosť – ako sa vyjadrili pamätníci – hraničila takmer s komplexom menejcennosti,“ podotýka vo svojej knihe Tri spisovateľky Marcela Mikulová z Ústavu slovenskej literatúry SAV.
Svedčí o tom aj zachovaná korešpondencia. Takto napríklad Timrava opísala svoje vnútorné zápasy v jednom z listov Terézii Vansovej, o málo staršej literárnej súpútničke.
„Tu posielam Vám túto prácičku. Spísala som ju dľa žiadosti len na jeden bok papiera, no neviem, či nebudete ju musieť prepísať predsa pre môj škandalózny pravopis. Aj hanbím sa, že je i neporiadne napísaná (...) no toto je už piaty raz, čo som ju spísala. Ak ostane tu pri rane ešte, iste ju dodriapem, už mi je celkom sprotivená (...). Ja to pri každej mojej babranine mám takúto radosť. Čoby ju storáz napravila, ako sa mi páči – nepáči sa mi. Tak mňa týra môj ,talent‘!“
A vôbec: Timrava bola zo všetkých hľadísk žena nepokojného ducha.
Zrod spisovateľky
Na svet prišla pred stopäťdesiatimi rokmi, 2. októbra 1867 v Polichne pri Lučenci ako Božena Slančíková. Pseudonym Timrava si zvolila podľa miestnej studničky, kde rada sedávala a písala. Mimochodom, rovnako ako Vansová sa narodila spoločne s bratom-dvojčaťom Bohuslavom.
Matka Eva Mária a otec Pavel Slančík, národne uvedomelý evanjelický farár, mali dokopy jedenásť detí, dospelého veku sa dožili štyri dievčatá a dvaja chlapci....
Zostáva vám 85% na dočítanie.