Nezvyčajne chladné počasie vytrvalo sužuje oblasť Mysu Canaveral na Floride. Vrásky na čele to spôsobuje najmä operátorom a technikom v Kennedyho stredisku vesmírnych letov. Na odpaľovacej rampe 39B je totiž pripravený raketoplán Challenger.
Mal vzlietnuť už pred šiestimi dňami, no kvôli pretrvávajúcim mrazom i menším technickým problémom sa však termín neustále odkladá. Po niekoľkých poradách padá definitívne rozhodnutie – štart je stanovený na 28. januára 1986, na 9.38 miestneho času.
Lenže ani v tento deň nie je počasie o nič lepšie a ráno je rampa obsypaná cencúľmi a pokrytá silnou vrstvou námrazy. Štart sa teda opäť posúva, tentoraz však už iba o dve hodiny.
Posádka Challengeru je od skorého rána na nohách. Jej členovia absolvovali posledné lekárske testy, ľahké raňajky i záverečnú predletovú prípravu a krátko po siedmej nastupujú na palubu raketoplánu. Všetci sú usmiati, ani opakované odklady štartu im náladu zjavne nepokazili.
V kabíne má každý určené miesto. Na hornej palube vpredu sedí veliteľ misie, 46-ročný Francis Scobee, po jeho pravici pilot, 40-ročný Michael Smith. Za nimi sú špecialisti misie, 36-ročná Judith Resniková a o tri roky starší Ellison Onizuka. Posledný rad sedadiel, na strednej palube, obsadzujú 35-ročný Ronald McNair, o šesť rokov starší Gregory Jarvis a 37-ročná Christa McAuliffeová.
V stredisku riadenia vesmírnych letov prebieha odpočítavanie pred štartom, posádka raketoplánu postupne realizuje všetky predpísané kontrolné úkony a v oblasti Mysu Canaveral sa zhromažďujú stovky divákov.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
