Večer 29. mája 1985 upierali priaznivci futbalu zraky na belgickú metropolu, kde sa vo finále Pohára európskych majstrov (dnes Ligy majstrov) mali stretnúť FC Liverpool a Juventus Turín. Jeho dejiskom bol štadión Heysel a mnohí sa čudovali, že ho UEFA vybrala. Duel bol totiž považovaný za rizikový a zastaraný štadión, postavený v roku 1930, spĺňal len tak-tak aj vtedajšie mierne bezpečnostné normy.
Fanúšikom finálových súperov na ňom organizátori vyhradili podľa predpisov sektory za bránami – talianskym za jednou, anglickým za druhou. Mali byť tak od seba dosť ďaleko na to, aby sa dostali do kontaktu, ktorý by mohol vyústiť do konfliktu. Jeho hrozba totiž visela vo vzduchu.
Jedným z dôvodov boli udalosti, ku ktorým došlo rok predtým v Ríme. Vo finále rovnakej súťaže tam Liverpool porazil miestny klub AS, čo niektorí jeho fanúšikovia neuniesli. Po zápase došlo k zrážkam, pri ktorých skupiny chuligánov v uliciach napádali priaznivcov hostí.
Konflikty si vyžiadali niekoľko zranených a liverpoolski „hooligans“ sa vyhrážali odvetou. Ich príchod do Bruselu preto sprevádzali obavy. V uliciach však počas dňa k väčším výtržnostiam nedošlo, fanúšikovia z oboch táborov popíjali v krčmách a podvečer zamierili na štadión.
Finále bolo vypredané a s blížiacim sa začiatkom bolo jasné, že na tribúnach sa tiesni viac než 58-tisíc divákov, ktorým boli oficiálne predané vstupenky. Ako sa neskôr ukázalo, mnohí sa dnu dostali na falošné lístky.
Oveľa väčším problémom však bolo, že na tribúne susediacej s anglickým sektorom sa objavili fanúšikovia Juventusu. K tomu nemalo dôjsť a zaskočilo to aj organizátorov. Sektor bol totiž vyhradený takpovediac neutrálnym divákom. Ako sa v ňom teda ocitli Taliani?
Jednoducho. Oba kluby síce dostali pre svojich priaznivcov po 20-tisíc vstupeniek do sektorov za bránkami, no v Bruseli žila početná talianska komunita a mnohí jej príslušníci si zápas nechceli nechať ujsť. Kúpili si teda lístky do „neutrálnych“ sektorov, a tak sa stovky Talianov dostali aj do tesnej blízkosti Angličanov. O tom, že v týchto miestach nikto nepredpokladal konflikt, svedčí aj fakt, že tam bola iba hŕstka policajtov.
S blížiacim sa začiatkom futbalového zápasu napätie eskalovalo. Medzi fanúšikovskými tábormi, ktoré delilo iba pletivo, lietali nadávky, potom kamene a fľaše, až napokon Liverpoolčania preliezli plot a strhla sa hromadná bitka.
Talianski priaznivci sa snažili ujsť, niektorí skákali cez plot na ihrisko, väčšina však ustupovala k betónovému múru na konci tribúny. Ten však nápor nevydržal, zrútil sa a zostali pod ním desiatky ľudí.
Vášne na tribúnach sa snažili upokojiť kapitáni oboch tímov, Phil Neal z Liverpoolu i Gaetano Scirea z Juventusu. Veľmi sa im to však nedarilo. Hráči dokonca nechceli ani nastúpiť na zápas, organizátori ich však požiadali, aby napriek všetkému, čo sa stalo, stretnutie odohrali. Báli sa totiž, že zrušenie duelu by spôsobilo ešte väčšie nepokoje.
Finále sa napokon uskutočnilo. Juventus vďaka jedinému gólu zo spornej penalty vyhral a jeho hráči zdvihli nad hlavu vytúženú trofej. A vtedy zostali diváci na štadióne i pri obrazovkách druhý raz v nemom úžase. Futbalisti oslavovali, akoby sa nič nestalo, len pár metrov od miest, kde predtým ležali telá obetí tragédie.
Napriek pomerne rýchlemu zásahu záchranárov si ich vyžiadala 39, pričom najmladšou bol 11-ročný chlapec. Väčšinu ľudí usmrtil zrútený betónový múr, niektorí však zomreli aj v dave, ktorý ich v panike ušliapal. O šťastí v nešťastí mohlo hovoriť asi 600 ľudí, ktorí vyviazli iba so zranením.
Za vinníka tragédie označila UEFA priaznivcov Liverpoolu. O belgickej polícii a organizátoroch, ktorí podcenili situáciu, nepadlo ani slovo. Britská polícia neskôr po analýze televíznych záberov a stoviek fotografií 27 fanúšikov obvinila z neúmyselného zabitia a 14 napokon súd poslal do väzenia.
Zareagovala aj anglická futbalová asociácia, ktorá z európskych súťaží stiahla pre nasledujúcu sezónu všetky ostrovné tímy. Požiadala ju o to premiérka Margaret Thatcherová. „Kým sa nezbavíme chuligánov, nemôžeme sa vydať cez Lamanšský prieliv,“ vyhlásila. Ortieľ, ktorý vyriekla UEFA, bol ešte tvrdší. Anglické kluby vylúčila na päť rokov z európskych pohárových súťaží, FC Liverpool na šesť.
Bruselská tragédia viedla k zostreniu bezpečnostných opatrení na futbalových štadiónoch. Zmenil sa systém predaja vstupeniek, sprísnili sa kontroly pri vstupoch, na tribúnach sa postupne zrušili miesta na státie a fanúšikov tam začali monitorovať kamerové systémy.