Už to budú pomaly tri týždne, čo sovietska ponorka S-13 brázdi rozbúrené vody Baltu a za celý ten čas jej cestu neskrížilo žiadne nepriateľské plavidlo. Posádka začína byť dlhým pobytom v stiesnených podmienkach psychicky vyčerpaná a prípadný bojový úspech by určite zdvihol jej morálku.
Potrebuje ho aj kapitán Alexander Marinesko, i keď primárne z iného dôvodu. Vie, že po návrate na základňu ho čaká disciplinárne konanie za svojvoľné opustenie základne a opilstvo, a práve úspešný námorný súboj by mu mohol priniesť body k dobru.
„To predsa nie je možné. Veď Nemci ustupujú a svoje jednotky presúvajú aj po mori. Kde tie ich prekliate lode sú?“ hromží v duchu. Večer 30. januára 1945 sa konečne dočká. Vo vzdialenosti necelých dvoch míľ od jeho ponorky sa objavuje loď. Do tmy sliepňajú iba jej tlmené pozičné svetlá, Marinesko však nepochybuje, že ide o nemecké plavidlo.
Schyľuje sa k súboju lovca s korisťou, k súboju, ktorý sa zapíše do dejín. To však v tejto chvíli ešte nik netuší.
Z luxusnej lode urobili lazaret
Obrovská loď, ktorú sa Marinesko chystá poslať pod hladinu, je Wilhelm Gustloff. Začali ju stavať v máji 1936 a do služby bola zaradená o dva roky neskôr. Plavidlo s dĺžkou 208 metrov, výtlakom 25 500 ton a kapacitou 1 465 rekreantov a 426 členov posádky, pomenované po švajčiarskom nacistickom mučeníkovi, užívala najprv organizácia Kraft durch Freude.
Vybraní sympatizanti a zaslúžilí prisluhovači režimu na nej absolvovali rekreácie a vyhliadkové plavby, pričom mali na palube k dispozícii všetok komfort. Okrem iného plavecký bazén, hudobnú sálu, zimnú záhradu, tančiarne, kino, knižnicu či niekoľko barov.
...Zostáva vám 85% na dočítanie.