Bitka, ktorá sa stala fenoménom: Pri Zborove bojovalo československé vojsko prvý raz ako celok a uspelo

Stáli proti početnej presile a v porovnaní s protivníkom boli aj horšie vyzbrojení. No i tak zvíťazili. Druhého júla 1917 sa pri haličskom mestečku Zborov odohrala bitka, ktorá síce neovplyvnila vývoj prvej svetovej vojny, ba ani situáciu na jej východnom fronte, mala však zásadný význam pre štát, ktorý v tom čase ešte ani neexistoval.

Bojový úspech, ktorý mal ohlas aj v zahraničí, tam totiž zaznamenalo československé vojsko, bojujúce prvý raz ako celok. Jeho príslušníci preukázali odvahu i taktickú vyspelosť a v bitke uštedrili rakúsko-uhorskej armáde porážku.

„Zborov sa stal medzníkom pre náš zahraničný odboj. Umožnil nám organizovať armádu a práve tá bola nevyhnutnou podmienkou našej samostatnosti. Bez našej zahraničnej armády by sme samostatnosť sotva dosiahli,“ zhrnul neskôr význam tohto víťazstva Tomáš Garrigue Masaryk.

Za cisára i proti nemu

Konflikt dovtedy nebývalých rozmerov, ktorý vypukol v lete 1914, vytrhol z normálneho života a vyhnal do zákopov aj desaťtisíce českých a slovenských mužov. Pochopiteľne, najviac z nich si ako rakúsko-uhorských občanov muselo obliecť uniformy c. a k. armády.

Postupne sa však Česi a Slováci objavovali aj na opačnej strane bojiska. Z dobrovo...