Na jar, keď najmä na východe Ruska pominú tuhé mrazy a zmierni sa i nepriaznivá pandemická situácia, môže prísť demonštrovať oveľa viac ľudí než teraz. Podobne ako v Bielorusku, kde sa demonštranti schádzajú prakticky každý týždeň.
Situáciu pozorne sledujú aj v susedných krajinách. „Samozrejme, vítam skutočnosť, že národy Ruska aj Bieloruska sa vydali na cestu slobody a demokracie,“ uviedol v rozhovore pre HN Jurij Muška, ukrajinský veľvyslanec na Slovensku.
Nepokoje sa pritom môžu preliať do širšieho postsovietskeho priestoru. Veľké protesty nedávno zaznamenali v Jerevane, kde ľudia vyzývali na odchod premiéra Nikola Pašinjana, ktorý podľa nich absolútne zlyhal, keď Arménsko koncom minulého roka utrpelo porážku v konflikte s Azerbajdžanom o Náhorný Karabach. „V tejto súvislosti sa však môžeme baviť aj o Kazachstane, ktorý takisto mal začiatkom januára parlamentné voľby a tiež boli zmanipulované. Je to v podstate fenomén celej strednej Ázie. Veľmi dramatické udalosti nedávno zažili aj v Uzbekistane či v Kirgizsku,“ zdôrazňuje český expert.
Naprieč všetkými týmito krajinami bude podľa neho určite vládnuť vzájomná solidarita. Každý štát má svoju vlastnú dynamiku, previazanosť tu však je aj v rámci Spoločenstva nezávislých štátov. Ľudia sú už unavení z vyše 20-ročnej vlády Vladimira Putina či takmer 27-ročnej vlády Alexandra Lukašenka, ako i niektorých vodcov stredoázijských republík.
Je tak reálne, že stojíme na začiatku spoločenského procesu, ktorými bude eurázijský priestor prechádzať v najbližšej budúcnosti. „Sprevádzať ho môžu veľmi dynamické a pravdepodobne i násilné udalosti, ktoré budú vyústením frustrácie ľudí, zosilňujúceho sa tlaku na režimy a stúpajúcich tendencií vyjadrovať s vládcami nesúhlas. V každom prípade tento región čakajú mimoriadne ťažké časy,“ uzatvára Pavel Havlíček.