Prelom augusta a septembra 1991. Väčšina z dovedna 15 republík kolabujúceho Sovietskeho zväzu vyhlasuje samostatnosť. V priebehu jediného mesiaca pribúda na mapu sveta až desať nových nezávislých krajín. Do konca roka sa ZSSR rozpadá úplne. Začína sa nová kapitola geopolitického usporiadania planéty.
Prirodzene, Rusko, ktoré prevzalo právnu kontinuitu Sovietskeho zväzu, si chce nad svojimi bývalými „kolóniami“ ponechať kontrolu. V decembri 1991 tak vzniká Spoločenstvo nezávislých štátov, ktoré postupne tvorilo 12 postsovietskych republík, všetky okrem Litvy, Lotyšska a Estónska. Pobaltská trojica od začiatku jasne deklarovala, že s Ruskom už nechce mať nič spoločné. Jej cieľom bol vstup do Európskej únie a NATO, čo sa im v roku 2004 aj podarilo, spolu so Slovenskom a niekoľkými ďalšími krajinami.
Odklon od Moskvy
Rok 2026. Spoločenstvo nezávislých štátov existuje 35 rokov po rozpade ZSSR a 4,5 roka po vypuknutí ruskej vojny na Ukrajine v podstate len na papieri. Oficiálne má síce osem členských krajín. Nad štyrmi stredoázijskými členmi SNŠ však získava čoraz väčší vplyv Čína, pričom najmä Kazachstan a Uzbekistan prijali reformy, ktoré ich zaväzujú k politike na všetky štyri svetové strany.
V článku sa ešte dočítate:
• Prečo obranná aliancia vedená Ruskom slabne.
• Ako Čína mení každodenný obraz Uzbekistanu.
• Prečo sa Putin môže spoliehať na čoraz menej partnerov.
• Čo naznačili oslavy uzbeckej nezávislosti.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 78% na dočítanie.
Zostáva vám 78% na dočítanie.
