Hoci Svetový potravinový program OSN či ďalšie medzinárodné inštitúcie vyzývajú bohaté západné štáty, aby zabránili humanitárnej katastrofe, ktorá podľa nich Afganistanu bezprostredne hrozí, viacerí svetoví lídri vyslovujú obavy, že tieto peniaze skončia v rukách Talibanu. A ten rozhodne nechcú financovať – vzhľadom na jeho radikálne nastavenie a porušovanie ľudských práv.
Šance sa tak snaží chopiť Čína, ktorá v Afganistane vidí veľký potenciál najmä v oblasti nerastných surovín. Jej prudko rastúci technologický segment potrebuje najmä kovy. A v Afganistane sa nachádzajú bohaté ložiská zlata, striebra, medi, chrómu, uránu, lítia či zinku, ale aj ropy, zemného plynu, bauxitu, uhlia, železnej rudy, vzácnych zemín, olova, drahých kameňov, mastenca, síry, travertínu, sadry a mramoru. Celková hodnota tohto bohatstva, ktoré dosiaľ zostalo z veľkej časti nevyužité, sa odhaduje až na jeden bilión dolárov.
Afganistan navyše leží na kľúčovej spojnici medzi východnou Áziou a Európou. „Na čínskej mape je tak dôležitý vďaka projektu Jedno pásmo, jedna cesta, teda akejsi novodobej Hodvábnej cesty, v rámci ktorej by určité produktovody a infraštruktúra mali viesť aj cez Afganistan. Ak Taliban prisľúbi týmto projektom aspoň akú-takú základnú bezpečnosť, Číňania do toho veľmi radi investujú,“ uviedol pre HN analytik Matej Kandrík, šéf think-tanku STRATPOL.
Taliban bude podľa neho veľmi hladný po zahraničných prostriedkoch a pomoci. Zo Západu ju pravdepodobne čakať nemôže. Čína, ktorej na dodržiavaní ľudských práv až tak nezáleží, by aj preto mohla byť pre Taliban dobrým partnerom. „Čína je pripravená rozvíjať s Afganistanom dobré susedské vzťahy a priateľskú spoluprácu,“ uviedlo krátko po prevzatí moci Talibanom ministerstvo zahraničných vecí v Pekingu. Problémovým bodom v týchto vzťahoch môžu byť represie Číny voči moslimskej menšine Ujgurov žijúcej v najľudnatejšej krajine na svete.