To by sa malo týkať aj výstavby nových štvrtí, ktoré pribúdajú i v Bratislave. „Keď staviate nové sídliská, je dôležité, aby k nim viedla hneď od začiatku verejná doprava. Ľudia totiž v prípade jej absencie nebudú mať inú možnosť, než využívať vlastné autá. Nanešťastie, vo väčšine prípadov zavedú verejnú dopravu k novým štvrtiam až po niekoľkých rokoch. Obyvatelia si za ten čas zvyknú jazdiť do práce autom. Je pre nich potom veľmi ťažké zmeniť tieto návyky,“ doplnil Hans Nobbe.
Pozitívnym príkladom môže byť v tomto smere aj pre Slovákov Holandsko, ktoré má viacero programov, ako motivovať ľudí k využívaniu verejnej dopravy. Spolu s ďalšími inteligentnými riešeniami je práve táto motivácia dôvodom, prečo ľudia v Amsterdame, Rotterdame, Haagu či Utrechte strávia v porovnaní s inými veľkými európskymi mestami v dopravných zápchach len minimum času.
Holanďania sú dokonca inšpiráciou aj pre Američanov. „V Spojených štátoch pomáha so zavedením inteligentnej dopravy mnoho holandských technologických firiem. Existuje tiež partnerstvo medzi Amsterdamom a Manhattanom,“ pripomenula na podujatí Smart Mobility Rhonda Binda, americká expertka, spoluzakladateľka a šéfka organizácie Smart Regions Initiative.
Spolupráca medzi holandskou metropolou a najznámejšou newyorskou časťou pritom nie je náhodná. Práve v spodnej časti Manhattanu sa totiž v minulosti, keď toto územie ovládali holandskí kolonizátori, nachádzalo sídlo Nový Amsterdam. Manhattan potom v 60. rokoch 17. storočia odovzdali Holanďania Angličanom, ktorí Nový Amsterdam premenovali na New York.