Keď sa dnes hovorí o obavách z umelej inteligencie, často počujeme, že ľudstvo ešte nikdy nestálo pred podobnou zmenou. Je to naozaj tak? Kedy začali technológie výraznejšie zasahovať do života ľudí?
Klasická stredoveká ekonomika bola založená na cechovom systéme. Remeselník ovládal celý výrobný proces, bol hrdý na svoje remeslo a mal v spoločnosti určité postavenie.
Tento model začala narúšať už manufaktúrna výroba. Výrobný proces sa rozdelil na viacero fáz a jednotlivci sa špecializovali iba na niektoré z nich. Zásadný zlom priniesla priemyselná revolúcia, ktorá sa začala v poslednej tretine 18. storočia vo Veľkej Británii.
Strojová výroba urobila z remeselníka, ktorý dovtedy ovládal celé remeslo, do veľkej miery iba doplnok stroja. Práca sa rozdelila na jednoduché, neustále sa opakujúce úkony. Neskôr to satiricky zobrazil Charlie Chaplin vo filme Moderná doba, kde človek pri výrobnej linke vykonáva stále ten istý pohyb.
Nešlo však iba o stratu pracovného miesta. Remeselník mohol prísť aj o profesijnú hrdosť a o sociálny status, ktorý mu jeho zručnosť dovtedy zabezpečovala. Samotné cechy však neboli iba obeťami modernizácie. Zároveň chránili vlastné privilégiá a bránili sa slobodnému podnikaniu.
Každý remeselník musel byť členom cechu a jeho vedúce postavenie mali najvýznamnejší majstri. Kontrolovali vstup do remesla, pravidlá výroby aj odbyt, preto o voľnú konkurenciu veľmi nestáli.
V Uhorsku cechy formálne zrušil až priemyselný zákon z roku 1872. Aj pri hodnotení ich odporu proti strojom teda treba vidieť obe stránky: nová výroba ohrozovala ich zručnosť a postavenie, ale zároveň narúšala uzavretý systém, ktorý obmedzoval konkurenciu.
Máme z tohto obdobia nejaké príklady odporu proti novotám?
Áno, typickým príkladom je luddistické hnutie. Dostalo meno podľa legendárnej postavy Neda Ludda, ktorý mal údajne už v roku 1779 rozbiť pletací stroj. Samotné hnutie sa rozvinulo najmä v rokoch 1811 až 1812 v Anglicku. Skupiny remeselníkov a robotníkov napádali výrobné centrá a ničili stroje, ktoré ohrozovali ich spôsob obživy.
Proti nim napokon zasiahla štátna moc a ukázalo sa, že rozbíjanie strojov nie je riešením. Historickí luddisti však neodmietali techniku ako takú. Bránili sa tomu, že nové stroje nahrádzali ich spôsob výroby, znižovali hodnotu ich zručnosti a menili podmienky práce.
Literárny vedec Steven E. Jones v knihe Against Technology: From the Luddites to Neo-Luddism upozorňuje, že pôvodní luddisti chránili najmä svoje živobytie a postavenie. Ani ich tradičná výroba pritom nebola nevyhnutne ohľaduplná k životnému prostrediu. Staré hutnícke, garbiarske či iné prevádzky ho mohli výrazne zaťažovať, hoci sa to v tom čase takmer neriešilo.
Postupne sa preto hľadali iné odpovede na otázku, čo robiť s ľuďmi, ktorých technológia vytlačí z práce. Vznikalo odborové hnutie a začali sa riešiť hospodárske, sociálne aj psychologické dôsledky modernizácie. Táto otázka sa vracia pri každej ďalšej vlne zmien.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo sa ľudia báli železnice aj elektriny.
- Ako továrne zmenili remeslá aj pracovné miesta.
- Čo dejiny napovedajú o umelej inteligencii.
- Prečo historik dodnes nepoužíva mobilný telefón.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 78% na dočítanie.
Zostáva vám 78% na dočítanie.
