Tí síce mohli predávať aj za predchádzajúceho režimu, podnikanie im však komplikovali nezmyselné obmedzenia a šikana štátnych úradníkov. Nedá sa to ani porovnať s podmienkami, ktoré majú dnes.
„Reformy nám naozaj veľmi pomohli,“ pochvaľuje si Otabek, ktorý predáva ryby na Alaj Bazari, jednom z hlavných trhovísk Taškentu. Uvoľnenie podnikania a výrazné obmedzenie kontrol však so sebou prinieslo aj posilnenie sivej ekonomiky.
V Taškente stačí, keď sa postavíte na kraj cesty a zdvihnete ruku, ako keby ste u nás chceli stopovať. Neprejde ani minúta a zastaví pri vás osobné auto, ktoré vás odvezie, kam budete chcieť. Obvyklá cena za jazdu po centre mesta? Desaťtisíc sumov, teda zhruba jedno euro.
Prirodzene, nikto vám nevydá žiadne potvrdenie, keďže ide o súkromné auto bežného Uzbeka. „Takto si tu privyrába azda každý,“ konštatuje „taxikár“.
Keďže vláda od prísnych kontrol súkromného podnikania na dva roky upustila, iniciatívy sa museli chopiť regulárni taxikári s platnou licenciou či prevádzkovatelia mestskej hromadnej dopravy vrátane legendárnych maršrutiek, teda akýchsi dodávok, ktoré sú obľúbenou formou transportu v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.
„Nejazdite s nelegálnymi taxikármi,“ môžete si neraz prečítať v ruštine na zadnej strane autobusu alebo maršrutky. Keď šofér, ktorého ste si odchytili, zbadá vaše pochybnosti, len sa usmeje, dupne na plyn a bez slova vás prepraví tam, kam si poviete.
