Nemecký automobilový koncern Volkswagen predpokladá, že náklady na reštrukturalizáciu súvisiace so zrušením pracovných miest do roku 2030 dosiahnu desať miliárd eur. S odvolaním sa na uznesenie dozornej rady a ďalšie firemné dokumenty to dnes uviedol server týždenníka Der Spiegel.
V prípade, že by sa naplnila hrozba zatvorenia závodov, interné odhady podľa informovaného zdroja agentúry Reuters hovoria o 16 miliardách eur. Hovorcovia predstavenstva, dozornej rady a podnikovej rady spoločnosti Volkswagen i spolkovej krajiny Dolné Sasko odmietli uznesenie rady komentovať.
V dlhodobej kríze
"Aby Volkswagen zvýšil rentabilitu tržieb na deväť percent, ako sľúbil šéf koncernu Oliver Blume akcionárom, musí koncern znížiť kapitálovú náročnosť. Automobilka nikdy trvalo nedosahovala také vysoké marže, ani v časoch konjunktúry. Teraz sa globálny automobilový priemysel nachádza v dlhodobej kríze. Blume už teraz pred akciovými analytikmi zdôrazňuje, že Volkswagen dôsledne šetrí a prekonáva túto krízu lepšie ako konkurencia," píše Der Spiegel. Blume Volkswagen označuje za "najlepší dom v zlej štvrti".
Dozorná rada koncernu nedávno po spore medzi vedením, odborovým zväzom IG Metall a spolkovou krajinou Dolné Sasko, ktorá má v podniku pätinový podiel a právo veta, schválila najväčší úsporný plán v histórii firmy. Volkswagen okrem iného plánuje do konca desaťročia zrušiť po celom svete zhruba 50-tisíc pracovných miest nad rámec už dohodnutých 50-tisíc.
Stále nie je úplne vyriešená otázka možného zatvárania závodov. Výroba áut by medzi rokmi 2031 a 2034 mohla skončiť v závodoch v Zwickau, Emdene a Hannoveri, ale tiež v závode Audi v Neckarsulme. Audi je súčasťou koncernu Volkswagen.
Najdrahší plán
Vedenie odhaduje náklady na prípadné zatvorenie závodov v Zwickau a Emdene na miliardu eur pri každom z nich, v prípade Hannoveru a Neckarsulmu na dve miliardy eur pri každom z nich.
Odborári to označujú za smiešne nízke a hovoria o "najdrahšom sociálnom pláne v nemeckých dejinách". Zatvorenie menšej továrne Audi v Bruseli s tritisíc zamestnancami stálo 1,6 miliardy eur, pripomenul Der Spiegel.
Zatiaľ je dohodnutá len budúcnosť závodu v Osnabrücku, ktorý mal byť uzavretý. Izraelský fond Aurelius v ňom získa väčšinový podiel, časť získa aj Dolné Sasko. Od leta 2027 by tam malo pre zbrojovku Rafael pracovať 1 200 ľudí na dieloch protiraketového systému.
