Európska centrálna banka (ECB) budúci týždeň s najväčšou pravdepodobnosťou zvýši svoje úrokové sadzby.
Dôvodom sú pretrvávajúce inflačné tlaky súvisiace s konfliktom na Blízkom východe. Nie je pritom vylúčené ani ďalšie sprísnenie menovej politiky neskôr počas roka.
Tento vývoj bude vplývať aj na hypotéky, ktoré v poslednom období zdraželi a ich úročenie by malo ďalej rásť. Zhodli sa na tom ekonomickí analytici oslovení TASR.
Inflačné riziká
„Očakávame, že ECB zvýši svoje sadzby na júnovom zasadnutí, teda už najbližší štvrtok (11.6.), a to o 0,25 percentuálneho bodu. Keďže napätie na Blízkom východe drží ceny energetických komodít na zvýšených úrovniach a dodávateľské reťazce sú naďalej narušené, máme za to, že ECB bude reagovať na inflačné tlaky, ktoré sa budú v ekonomike prejavovať primárne aj sekundárne v druhej polovici roka,“ zhodnotil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Keďže je však európska ekonomika slabá a centrálna banka musí túto skutočnosť brať do úvahy, je málo pravdepodobné, že by v tejto chvíli siahla po výraznejšom zvýšení sadzieb, myslí si finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Na druhej strane však nemôže ignorovať rastúce inflačné riziká.
„Preto považujem mierne zvýšenie za logický prvý krok a signál, že ECB berie cenovú stabilitu vážne a zároveň berie ohľad na stav európskej ekonomiky,“ vysvetlil. „Zvýšenie depozitnej sadzby z 2 na 2,25 percenta na júnovom zasadnutí beriem za hotovú vec,“ konštatoval analytik Portu Marek Malina.
Pripomenul, že konflikt na Blízkom východe pokračuje, dopyt po rope prevyšuje ponuku a ropné zásoby sa míňajú, čo vytvára tlaky na rast cien. Inflácia v eurozóne sa postupne zrýchlila z januárových 1,7 percenta na 3,2 percenta v máji.
„V snahe tlmiť inflačné tlaky ECB pravdepodobne pristúpi k ďalšiemu zvýšeniu depozitnej sadzby i na jeseň, konkrétne na 2,5 percenta. Ak by konflikt na Blízkom východe pokračoval a ceny energií zostávali na súčasných úrovniach dlhodobo, nie je vylúčené ani tretie zvýšenie o 25 bázických bodov, čím by sme sa na konci roka dostali na 2,75 percenta. To je ale skôr negatívny scenár, s ktorým zatiaľ nepočítam,“ doplnil Malina.
Nebude to len jednorázové
Aj podľa ďalších analytikov je možné, že ECB nezostane iba pri jednom zvýšení sadzieb. „Ak sa napätie na komoditných trhoch nezmierni, nemožno vylúčiť ani ďalšie zvýšenie sadzieb v priebehu roka, aj keď pravdepodobne opäť len v miernom rozsahu,“ predpokladá Búlik.
„Do konca roka by sme mohli vidieť ešte jedno alebo dve zvýšenia o 25 bázických bodov. Záležať však bude od ďalšieho vývoja, keďže neistota zostáva zvýšená,“ uviedol Kočiš s tým, že viac o jej uvažovaní a ďalších krokoch napovie nová prognóza, ktorú ECB tiež predstaví budúci týždeň.
Pripomenul, že finančné trhy už riziká a očakávania čiastočne zapracovali do svojich cien bezprostredne po začiatku vojny s Iránom začiatkom marca a postupne sa to premieta aj do cien úverov a vkladov. „V prípade úverov na bývanie možno očakávať, že ak nedôjde k deeskalácii situácie, prenos týchto efektov bude pokračovať.
Z priemernej úrovne 3,4 percenta, ktorú trh dosiahol v marci, by sa tak priemerná úroveň sadzieb na trhu mohla opäť posunúť smerom k štyrom percentám,“ avizoval Kočiš. Zvýšenie sadzieb ECB by sa podľa Búlika na úročení hypoték neprejavilo zo dňa na deň. Keďže veľká časť zdraženia bankových zdrojov je v úrokoch hypoték už započítaná, nie je dôvod očakávať ich skokové zvýšenie, ale skôr mierny posun nahor v ďalších týždňoch a mesiacoch.
„Tým pádom sa dnešná priemerná sadzba 3,53 percenta pri nových hypotékach postupne v blízkom čase posunie k 3,6 percenta a väčšinu hypoték budú banky poskytovať v rozpätí 3,5 až 3,9 percenta. Ak sa nič nezmení na zvýšenej inflácii aj v ďalších mesiacoch, tak pri zdražovaní finančných zdrojov a ďalšom zvyšovaní sadzieb ECB môžeme vidieť posun rozsahu úročenia hypoték cez hranicu štyroch percent,“ doplnil analytik.
