Guvernéri centrálnych bánk krajín G7 Kanaďan Tiff Macklem, Angličan Andrew Bailey, viceprezident amerického Fedu Philip Jefferson, Francúz Francois Villeroy de Galhau, šéfka ECB Christine Lagardová, Talian Fabio Panetta, Japonec Kazuo Ueda, a Nemec Joachim Nagel.

Svetom sa valí vlna drahších peňazí. Bankári od Singapuru po USA sprísňujú výhľad, kedy nás to zasiahne?

Vojna s Iránom opäť roztočila inflačné tlaky a centrálne banky od Ázie po Európu sa pripravujú na drahšie peniaze. To, čo sa ešte donedávna zdalo ako opatrné vyčkávanie, sa mení na novú vlnu sprísňovania menovej politiky.

Centrálne banky na rozvíjajúcich sa trhoch periférie prevzali iniciatívu pri zvyšovaní svojich referenčných úrokových sadzieb. Dôvodom je, že vojna s Iránom podporuje inflačné tlaky po celom svete, no v energeticky závislých krajinách sú cenové hrozby intenzívnejšie.

Ani mier na Blízkom východe nepomôže. ECB to bude mať v júni ťažké

Irán v podstate zablokoval väčšinu lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv, čím narušil globálny obchod s tovarmi od ropy až po hnojivá. To následne zasiahlo dodávateľské reťazce potravinárstva a poľnohospodárstva, čo viedlo k rastu cien.

V článku sa ešte dočítate:

Prečo zdražovanie peňazí nemusí zostať len problémom rozvíjajúcich sa ekonomík, ale môže sa rýchlo presunúť aj do Európy a USA.
Čo má blokovanie Hormuzského prielivu spoločné s infláciou, úrokmi a peňaženkami domácností ďaleko od Blízkeho východu.
Prečo trhy čoraz viac rátajú s tým, že éra lacnejších peňazí sa nekončí, ale môže sa znovu odložiť.

Dostupné pre predplatiteľov