Predtým neslýchaný nápad, dnes črtajúca sa realita. Plynová kríza láme protijadrový postoj Nemecka

Nemecko plánuje koncom tohto roka odstaviť tri svoje ostávajúce atómové elektrárne. Má ísť o vyvrcholenie snáh poslednej dekády, ktoré vo veľkom motivovala túžba zbaviť krajinu závislosti od jadra.

Od tejto méty neodrádzala tamojších politikov ani vidina priblíženia sa ku klimatickým cieľom Fit for 55, a sprvu ani strach z možnej energetickej krízy v EÚ. Tá začala bloku hroziť ako jeden z dôsledkov vojny na Ukrajine, ktorú rozpútal jeden z najväčších energetických donorov Únie – Ruská federácia. 

Nemci pod hrozbou konca dodávok ruského plynu pre európsky priemysel už pozvoľne začali krajinu pripravovať na ťažké časy rôznymi úspornými opatreniami – obmedzovaním verejného osvetlenia či znížením teploty verejných bazénov. Tému jadra však otvárať naďalej nechceli.

Chladnejšia voda aj tmavé ulice. Nemecko sa po kroku Putina chystá na najhoršie

V čase, keď však Gazprom čoraz viac priškrcuje dodávky plynu cez Nord Stream 1, a nie je jasné, ako Európa zvládne najbližšiu vykurovaciu sezónu, možno z Berlína vnímať náznakovú zmenu diskurzu v téme vyraďovania jadra z nemeckého energetického mixu.

Za je Scholz aj časť protijadrových Zelených