StoryEditor

Kriváň proti Ďumbieru

09.08.2005, 00:00
Autor:
Tibor  IčoTibor Ičo
Pavol Rusko prezentoval sobotňajší výstup ANO na Kriváň ako veľký triumf liberálov v ich zápase s KDH. Išlo vraj o dôkaz toho, že majú vyššie ciele, ambície "a možno aj sebavedomie" ako ich najväčší rival a protivník v koalícii. Veď Kriváň je podstatne vyšším vrchom ako Ďumbier, na ktorý kresťanskí demokrati vystúpili pred dvoma týždňami! Úsmevný Ruskov bonmot však nezakryl skutočnosť, že konflikt názorov v oboch straníckych táboroch neutícha a spochybňuje schopnosť koalície úspešne dovládnuť.

Pavol Rusko prezentoval sobotňajší výstup ANO na Kriváň ako veľký triumf liberálov v ich zápase s KDH. Išlo vraj o dôkaz toho, že majú vyššie ciele, ambície "a možno aj sebavedomie" ako ich najväčší rival a protivník v koalícii. Veď Kriváň je podstatne vyšším vrchom ako Ďumbier, na ktorý kresťanskí demokrati vystúpili pred dvoma týždňami! Úsmevný Ruskov bonmot však nezakryl skutočnosť, že konflikt názorov v oboch straníckych táboroch neutícha a spochybňuje schopnosť koalície úspešne dovládnuť.
Jej voliči už tomu neveria. K tomuto logickému vytriezveniu ich naviguje aj líder KDH Pavol Hrušovský, ktorý ešte pred vysokohorským triumfom liberálov opäť raz upozornil na neprijateľnosť osoby a štýlu politiky Pavla Ruska, ochotného v mene zvýšenia preferencií svojej strany urobiť čokoľvek, aby na úkor KDH získal viac percent v prieskumoch. Čokoľvek znamená všetko vrátane permanentnej konfrontácie, kde podľa Hrušovského hrajú významnú úlohu cirkevné témy vrátane sporov okolo financovania cirkvi. Programová snaha liberálov o súboj s KDH (aspoň tak to vnímajú v KDH) určite nie je štandardnou metódou názorovej konfrontácie medzi dvoma stranami podieľajúcimi sa na správe moci. Ak sa totiž jeden z vládnucich partnerov cíti druhým atakovaný viac ako opozíciou, malo by sa s tým niečo robiť. Najzrozumiteľnejším postupom by bol odchod jedného zo súperov z koalície. Mal by tak urobiť subjekt, pre ktorého je participácia na moci za takýchto podmienok neprijateľnejšia. Podľa doterajších signálov sa zdá, že pre liberálov nie je účasť na moci s neobľúbeným koaličným partnerom až taký problém ako pre kresťanských demokratov.
Vyhranenosť politických názorov v Ruskovom tábore zďaleka nedosahuje takú mieru čitateľnosti ako u ostatných koaličných partnerov, čo bolo zrejmé už pri dohode na vládnom programe. Ich konflikt s KDH začal tlieť hneď po voľbách a občas pripomínal duel nervov. Kto má hrubšiu hrošiu kožu a kto sa dokáže správať bezohľadnejšie -- dlhšie vydrží. Tento politický štýl sa zvyčajne označuje ako pragmatický, rezignujúci na priveľa morálky či etiky. Pre hnutie hlásiace sa ku kresťanským hodnotám takáto prax nie je ľahko stráviteľným "sústom", preto viac ako ostatní kolegovia volá po náprave. Hrušovský chce, aby sa Rusko polepšil, lebo inak povolebná spolupráca s ním nebude možná, Rusko sa však takto postavenou premisou nezaťažuje. Najmä, ak KDH opakovane pripomína, že chce, aby koalícia vydržala až do konca funkčného obdobia a že je pripravené naďalej odolávať a konfrontovať sa s politickým štýlom liberálov.
Aj keď sa sporom nemožno vyhnúť v žiadnom mocenskom zoskupení, nemali by sa stať programom. Na druhej strane túžba po ideálnej politickej klíme je len naivným snom v krajine, kde politici riešenie (nielen) dlhodobých problémov podriaďujú perspektíve svojej popularity, zásadne v medziach funkčného obdobia. Z tohto hľadiska sa aj súboj "Kriváňa s Ďumbierom" javí iba ako povinná daň za lákavé privilégium vládnuť, hoci aj v krátkodobom horizonte.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
08. júl 2025 18:39