Je sobota, trochu hmlisto a poriadne chladno, ako sa na zimu vo Vysokých Tatrách patrí, to nám však nebráni zbaliť batoh a vydať sa na výlet. Vysoké Tatry ponúkajú totiž aj v zime, keď treba rešpektovať uzáveru, množstvo pekných prechádzok.

Cestou od najvyššie položenej tatranskej osady Štrbské Pleso (1 346 m n. m.) k Popradskému plesu (1 494 m n. m.) nás čakajú hmlisté výhľady do doliny, stopy zvierat v snehu, zamrznuté hladiny jazier, zurčiace potôčiky so snehovými čiapkami na kameňoch, modrá obloha nad hlavou a zaslúžené teplo pri čaji v chate. Keďže ide o pomerne nenáročnú prechádzku dlhú menej ako 5 kilometrov s prevýšením 270 metrov, vyrážajú s nami aj 10-ročný Viktor a 9-ročná Maruška.

Prvé výhľady

Zo stanice električky smerujeme po asfaltovej ceste popri zamrznutom jazere Štrbské pleso k sanatóriu Helios. Nemusíte ísť až k nemu, ešte pred odbočkou k budove by ste mohli vojsť do lesíka a pokračovať po červenej značke. No obzrieť si chátrajúcu monštruóznu stavbu stojí za to.

Sanatórium dokončili v roku 1976, v tom čase patrilo medzi najhodnotnejšie stavby Československa z povojnového obdobia a slúžilo detským aj dospelým pacientom. Boli v ňom dva bazény, kino, škola a škôlka pre deti z Česka aj zo Slovenska. Poslední pacienti sa tu liečili v roku 2005, takže bezmála dve desaťročia sanatórium chátra a čaká na rekonštrukciu.

Viktor by sa rád pozrel dnu, láka ho svet za vybitými oknami, ale Maruška má z opustenej budovy strach. A tak sa vrátime k lesnej cestičke,