Do hôr odchádzame z Novej Sedlice, najvýchodnejšej slovenskej obce, za svitania. Na Slovensku sa začína nový deň, v Novej Sedlici takmer o polhodinu skôr ako v Bratislave.

Pred domami pozdĺž Zbojského potoka v rannom šere nikoho nestretávame, v rýchlosti si obzrieme zmenšeninu dreveného chrámu z 18. storočia.

Pokiaľ by sme chceli cerkvu s troma vežami vidieť v plnej kráse, museli by sme zájsť do skanzenu v Humennom. V roku 1977 bol totiž kostol z Novej Sedlice prevezený. Šťastné kroky nám praje mýtický Did Beskyd, vládca tohto hornatého kraja, znázornený v drevenej soche mohutného bradatého starca. Vraj ho môžete často počuť, prihovára sa ľuďom po svojom, šumením lesa.

Stromy Stužice

Čoskoro vstupujeme do karpatských lesov, aby sme dnes splynuli s prírodou Bukovských vrchov s reputáciou divokosti. Pohorie je známe aj ako Vlčie hory, zavýjajúci vlk zdobí znak Národného parku Poloniny aj erb neďalekej obce Ulič. O vlkoch z Bukovských vrchov sa toho popísalo už veľa, seriózne aj prikrášlené články. Zaujal nás jeden z mája 1948, ktorý sme v archívoch objavili ešte pred našou návštevou severovýchodného Slovenska. „Počas vojnových udalostí nasťahovalo sa mnoho vlkov do hôr sninského okresu, kde v nekonečných lesoch s hustým podrastom našli veľmi dobrú skrýšu. Títo vlci sú hotovou metlou tohto nehostinného pohraničného kraja. V okolí pohraničn...