Izraelská armáda oznámila, že obnovila dodržiavanie prímeria v Pásme Gazy po tom, čo intenzívne útočila na ciele hnutia Hamas. Zároveň boli prerušené dodávky humanitárnej pomoci. Prímerie, ktoré bolo uzavreté 10. októbra teda čelí veľkej skúške.
" Z oboch strán prichádza séria argumentov a protiargumentov, kto je za to zodpovedný a tá vina je do istej miery na oboch stranách, čo sa týka porušovania prímeria. Ktokoľvek, kto má nejakú mieru realistickosti, to čakal. Pokiaľ ide o to, či to môže vážne narušiť prímerie, ja som teraz mierne optimistický, že ani jedna z tých strán nemá záujem na tom, aby znovu vypukla vojna. Ja tam vidím nádej, že minimálne to najhoršie násilie je teraz zastavené," hovorí Jakub Záhora.
Násilnosti má zastaviť 20-bodový plán, ktorý koncom septembra oznámil Donald Trump. Okrem iného predpokladá odzbrojenie Hamasu či jeho vylúčenie z vlády v povojnovej Gaze.
"Niečo podobné bolo na stole už asi rok. V tomto prípade bol však kľúčový tlak na predovšetkým Izrael, ale aj na Hamas, a to predovšetkým zo zahraničia. Tu je potrebné zdôrazniť úlohu Donalda Trumpa, ktorý ukázal, že na rozdiel od minulej administratívy Joea Bidena je naozaj ochotný veľmi tvrdo naliehať a tlačiť na izraelskú vládu, aby tú dohodu prijala," vysvetľuje odborník na Blízky východ.
Podľa neho zo zákulisných vyjednávaní prichádzajú informácie o tom, že predovšetkým blízkovýchodné štáty začali viac tlačiť na predstaviteľov Hamasu, aby s tou dohodou tiež súhlasili. "Svoju úlohu zohrala nielen devastácia Gazy a nepredstaviteľné utrpenie civilného obyvateľstva, ale aj nespokojnosť s Hamasom v Gaze. Minimálne nejaká kritická časť tých predstaviteľov si uvedomila, že už nemôže v tej vojne pokračovať," povedal.
Gaza má byť podľa mierového plánu pod dočasnou medzinárodnou správou. Na čele jej by mal byť Donald Trump a v súvislosti s tým sa spomínalo aj meno bývalého britského premiéra Tonyho Blaira.
"Tá ďalšia fáza je zatiaľ veľmi vágna. Ale dôležité je, že to má byť teda pod nejakou záštitou americkej administratívy, možno s Tony Blairom. Má ísť akoby o technokratickú dočasnú vládu, ktorá by bola zložená ako zo zástupcov medzinárodného spoločenstva, arabských štátov ale aj palestínskych expertov a expertiek," vysvetľuje Jakub Záhora.
Prezident Donald Trump v reakcii na najnovší vývoj vyjadril nádej, že prímerie, ktoré pomohol vyrokovať, vydrží. Jeho viceprezident J. D. Vance zas vyzval arabské krajiny Perzského zálivu, aby vytvorili "bezpečnostnú infraštruktúru" zameranú na to, aby sa potvrdilo odzbrojenie Hamasu.
Pásmo Gazy však čaká aj obnova jej územia a hlavne zabezpečenie prísunu potravy pre jej obyvateľov. "Prioritné je zabezpečenie humanitárnej pomoci pre obyvateľstvo. To je absolútny základ, podmienka toho, aby prežili," upozorňuje expert.
Čo by sa však stalo v prípade obnovenia bojov? "Hamas sa nedá poraziť len tak, že by ste vedeli zničiť celú organizáciu, či jej členov. Je to guerillová organizácia, ktorá stále má svoje vojenské a politické krídlo. Po dvoch rokoch, kde Gaza bola zničená, sa ukázalo, že Hamas stále môže operovať. Takže jeho zničenie nie je realistické a prípadné obnovenie bojov by viedlo akurát k deštrukcii civilného obyvateľstva," uzatvára Jakub Záhora.
Viac si môžete vypočuť v podcaste A predsa sa točí.